QVAK píše: ↑15 říj 2017, 17:55
Hitlerovy časy se vrací - promigrační fašisté blokovali na knižním veletrhu ve Frankfurtu čtení knih konzervativních autorů
Je to poprvé od roku 1933, kdy jsou v Německu opět veřejně napadány knihy, autoři a vydavatelství, která se multikulti fašistům nehodí.
Na videu v odkazu uvidíte, jak multikulti fašistický mob brání na knižním veletrhu ve Frankfurtu konzervativním autorům (konkrétně Martinovi Sellnerovi a Mariovi Müllerovi) ve veřejné prezentaci jejich knih.
http://www.zvedavec.org/vezkratce/14728/
Ikona slovenskych extremistov, ktori si hovoria liberali sa k tomu vyjadril na tvaroknihe a v podstate nasilie v zakrytej forme schvaluje.
Michal Hvorecky
Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte prvý raz takmer došlo k masovej bitke - medzi pravicovými a ľavicovými extrémistami. Dokonca museli zasahovať ťažkoodenci. Len tak-tak sa podarilo masovú hádku utlmiť a zabrániť násiliu. Už sa ideologické rozpory rozširujú dokonca aj na výstavy kníh.
Vnímam, ako sa napätie medzi oboma tábormi stupňuje. Obidve strany sa štylizujú ako obete. Spomenul som si, ako často som v Nemecku a Rakúsku počul ľudí hovoriť: môj starý otec bol nacistická sviňa. Môj dedo dodnes zostal presvedčeným fašistom, nenávidím ho za jeho postoj. Alebo: môj otec bol Stasi-udavač, ako dieťa som ho mal, prirodzene, veľmi rád, ale ako dospelý som zistil, že to bol hrozný človek, podliak. Našli sa dokonca aj takí, ktorí to povedali sami o sebe, verejne priznali zlyhania, či sa dokonca pokúsili ospravedlniť - i keď väčšinou až pod nátlakom verejnosti, keď sa ich zločiny prezradili.
V živote som na Slovensku nepočul nikoho povedať: môj otec bol eštebácky hajzel. Alebo: bol ľudácka sviňa, kolaborant, zradca.
Toto u nás ešte skutočne nezaznelo, o tomto sa ešte naozaj nepísalo. Jakživ som nepočul nijakého miestneho agenta Štb vysloviť slovo: prepáčte! Raz som jedného mladíka počul povedať, že jeho otec nenávidí všetkých komunistov, lebo mu zobrali fabriku. No zabudol pripomenúť, že otec predtým továreň “arizoval” a jej pôvodných majiteľov poslal do plynu.
Kým sa neprebudia synovia a dcéry voči synom a mamám či starým rodičom, kým sa nenájde dakto, kto si otvorene prizná vinu a postaví sa čelom k vlastnej minulosti, neočakávam, že sa prebudí krajina, že sa začne ozajstné vyrovnávanie sa s históriou a pomalá náprava napáchaného zla. Považujem za povinnosť detí pripomínať to, čo by rodičia zjavne radšej zabudli. To neznamená len prízvukovať prešľapy a chyby, ale najmä upozorňovať na klamstvá, polopravdy, dohady, odhaľovať špinavé tajomstvá a hlavne hľadať pravdu.
