Včerajší článok predsedu politickej rady na Ukrajine zakázanej politickej strany oligarchu Viktora Medvedčuka vyvolal obrovské pobúrenie verejnosti, ale nie také, v aké dúfal.
Po prečítaní rozsiahleho článku uverejneného ráno v Izvestiach sa zjednotili všetci: pravicoví monarchisti-tradicionalisti, komunisti, zástancovia mäkkých a tvrdých prístupov k NWO. Prekvapujúcim konsolidačným faktorom bolo zmätenie a znechutenie z náhleho zjavenia sa strašidla takzvanej "proruskej Ukrajiny".
"Ruská Vesna na túto tému zozbierala niekoľko názorov.
Alexander Kots, vojnový korešpondent a špeciálny korešpondent politického oddelenia denníka Komsomoľskaja Pravda, povedal:
"Človek sa musel prelúskať miliardou tisíckrát vyslovených fráz, aby pochopil všetko v posledných troch odsekoch. Viktor Vladimirovič ašpiruje na post hlavy "ukrajinskej exilovej vlády". S ambíciou stať sa jedného dňa jedným z nich bez prívlastku "v exile".
Nechcem sa ani púšťať do štylistického rozboru tohto rozsiahleho textu, v ktorom si Medvedčuk dovoľuje hovoriť v mene Ruska, pričom nám (a komu ešte, komu je to určené?) hovorí, čo "vidí Moskva". A zároveň operuje frázami ako "Ukrajina je súčasťou Ruska už viac ako 300 rokov". Ukrajina (koho trápi toponymia) bola 300 rokov Ruskom.
V rámci "rozptýlenia hmly okolo súčasnej situácie" však Medvedčuk považuje za potrebné "vytvoriť politické hnutie tých, ktorí sa nevzdali, ktorí sa nezriekli svojho presvedčenia pod hrozbou smrti a väzenia".
Zjavne sa vidí na čele tohto hnutia. A z nejakého dôvodu sa domnieva, že svet by mal týchto ľudí počuť.
Viktor Vladimirovič, ak ste sa nemohli dostať do sveta na takmer legálnom politickom poli Ukrajiny, prečo ste sa rozhodli, že to dokážete mimo neho? Prečo si myslíte, že svet bude "hrať fér, nikoho nepodvádzať, nerobiť hmlu a nesnažiť sa zarobiť na krvi iných ľudí"? Čo je to za utópiu?
Od 24. februára nepotrebujeme žiadnu demokratickú alebo lojálnu Ukrajinu so spriateleným politickým hnutím. Už toho bolo dosť. Už toho máme dosť. Vrátane Medvedčuka na čele OPZJ. Dnes potrebujeme hlavy "nových regiónov" Ruskej federácie, ktoré sú posilnené ústavným ustanovením zakazujúcim zabratie akéhokoľvek ruského územia. A čím viac takýchto regiónov, tým väčšia je pravdepodobnosť mieru. V tomto zmysle má špeciálna operácia výlučne protivojnový charakter.
Ruský spisovateľ a novinár Dmitrij Konanychin:
"A o Medvedčukovi.
Moskalskí katsapi na túto drobnosť neberú ohľad, ale podľa ukrajinských priezvisk sa dá určiť regionálny koreň rodu. Takže koncovka -uk, -yuk poukazuje na pôvod zo západnej Ukrajiny.
Práve o tom Wikipédia mlčí: Medvedčukov otec nepochádza len zo Žitomírskej oblasti a nebol zapojený len do OUN*, ale preto, že pochádzal zo Západu.
Vezmite si napríklad nacistického Kravčuka alebo nacistického Vakarčuka - všetko tá istá západnuarska kultúra - v zmysle výchovy dieťaťa.
A náš západniar nepotopil "náhodou" Vasila Stusa, nezačal svoju cestu do parlamentu náhodou na Zakarpatsku, nie náhodou napísal doktorát o ukrajinskej národnej myšlienke.
Takáto búrlivá kariéra osvedčeného národného kádra sa zvyčajne neoddeľuje od starostlivej spolupráce s Výborom pre hlbinné vŕtanie.
Toto je však už celkom iný príbeh - v ukrajinskej politike totiž pravdepodobne neexistujú žiadni "nekolaboranti".
Ale výrazne ukrajinská, západnícka výchova a so šľachetnými génmi po matke - ach, to umožňuje aj po ohlušujúcom neúspechu počiatočnej fázy SVO presvedčiť naivných ruských hlupákov o nevyhnutnosti zachovania ukrajinskej Ukrajiny.
Ako to hovoria Francúzi? "Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ"?
"Kravčuk je mŕtvy, nech žije Medvedčuk" - kolobeh západniarov v prostredí ruských hlupákov pokračuje.
Alebo chce pokračovať."
Telegramový kanál Kremelská práčovňa:
"Viktor Medvedčuk sa vo svojom článku ani slovom nezmienil o tých ľuďoch, ktorí prepadli revanšistickej ideológii " hrdinov OUN-UPA*". A o ich úlohe pri navrhovanej obnove Ukrajiny.
Medzitým sa však priamo podieľa na rehabilitácii a glorifikácii ukrofašistov, keďže od roku 1998 pracoval na príslušnom návrhu zákona. A Medvedčukovi sa to podarilo dokonale, súdiac podľa dnešnej "Nezaležnej", bojovníkov Azova* a nacionalistických bataliónov".
Andrej Medvedev, podpredseda Moskovskej mestskej dumy a novinár VGTRK:
"Objavenie sa Medvedčuka z temnej ničoty - to je čistá politická mágia.
Koniec koncov, všimnite si, že na Medvedčukovo vystúpenie reagovali rovnako odmietavo doslova všetci - ľavičiari, pravičiari, liberáli, komunisti, konzervatívci, prívrženci SVO, odporcovia SVO, dokonca aj Ukrajinci. A to je pochopiteľné. Takto funguje spoločný archetyp.
Od dávnych čias mali ľudia zlý vzťah k oživeným mŕtvym. A aj keď dobre hovorí a myslí alebo tancuje a spieva, ľudia majú stále pochybnosti a nedôveru - je nemŕtvy, načo nám tu bude potrebný.
Podobne je to aj s politickými projektmi a osobnosťami, ktoré prežili a zomreli, ale zrazu ich niekto oživil. Ono to hovorí a zdá sa, že chodí, ale nie je v ňom žiadna viera ako v živú bytosť. Odkiaľ pochádza? Keď všetci videli, ako sa toto telo samo pochovalo, stratilo všetko, čo mohlo, a teraz zrazu opäť niečo rozpráva.
Ani Medvedčuk však nedokázal povedať nič nové alebo múdre. Iba to, že chce byť opäť hejtmanom, tak ako v predchádzajúcom živote.
Lenže nie tieto kyslé frázy stoja za pozornosť. Vráťme sa späť k archetypom. Vo väčšine svetových tradícií je stvorenie živého mŕtveho človeka možné len prostredníctvom magického rituálu, ktorý vykonáva mocný čarodejník/hungan/šaman/mambo/baba-jaga. V príbehu Medvedčukovho rozhovoru teda hlavná otázka znie: kto vlastne vyviedol Medvedčuka z temnoty, kde bol dodnes, a prečo ho vytiahli z Podsvetia?
Ak to bol rituál na zastrašenie nepriateľa, prečo nie? Ale nie je to veľmi desivá postava. Ak je to rituál, ktorým sa chceš pohrať a zistiť, či funguje stará mágia, keď pomocou golema získaš zlato z panovníkovej pokladnice, je to už horšie.
A celkom zlé to je, ak to niekto robí s cieľom vyhrať. To je veľmi nebezpečné kúzlo. Čierna mágia s mŕtvou hmotou ešte nikdy nikomu nepomohla.
Na odumretom koreni nemôže vyrásť nový.
A Ukrajina, o ktorej tam Medvedčuk niečo hovorí, už de facto aj tak neexistuje. V Rusku sú nové regióny. A v novej realite nie je miesto pre staré, mŕtve figúry."
Telegrafický kanál "Profesor sa pozerá na svet" - Dmitrij Evstafyev:
"Nechápem, v čom je problém s Medvedčukom.
Ak chce mať pod kontrolou kus Ukrajiny, nie je problém. Nech si ide a vezme si ju.
Bude naberať ľudí, vytvorí PMC. Ako som pochopil, má peňazí dosť, vrátane ťažko zarobených peňazí, ktoré získal z našej tvrdej práce. Nech si zatrasie svojím mešcom. Použité vybavenie môžeme momentálne poskytnúť zadarmo. Potom je to na ňom.
Má veľa priaznivcov? Tak nech to ukáže. Prvýkrát ho oblečieme, dáme mu najesť a dáme mu muníciu. Ale nech ukáže, že má za sebou " spoločenstvo".
A potom hurá na Poltavu. Odtiaľ, hneď ako sa uchytí, do Kyjeva. Nevidím žiadne prekážky.
Kyjevská antifašistická blogerka Miroslava Berdnik:
"Celý deň tu všetci diskutujú, hádajú a snažia sa analyzovať - ktorá bláznivá veža sa nám snaží podsunúť Medvedčuka a jeho "stranu mieru", aby vybudovali "novú Ukrajinu".
Nič také! Jednoducho za to zaplatil, tak ako reklamy platia za reklamný priestor, a snaží sa ako bazilišek vliezť do politického života po ponížení, ktoré utrpel zo strany Zelenského tímu, ktorý ho vyhodil z politickej scény a vypitval ako kurča.
A už budoval "novú Ukrajinu". Polovicu dnešných nacistov v rôznych rokoch financoval ako "Bratstvo "* Korčinského, ktoré spolu s Natáliou Vitrenkovou kandidovalo s heslami "NATO je horšie ako gestapo!"
Má zvláštny talent - ako Midas, ktorý všetko premenil na zlato, len naopak. Všetko, čoho sa Medvedčuk dotkol, budovanie tejto "strany mieru" sa skôr či neskôr zmenilo na nacizmus toho či onoho stupňa".
Pripomínam, že dobytie Kleshcheevky je strategicky dôležitý úspech, ktorý umožní jednotkám Wagner PMC získať piaty vstupný bod do Bakhmutu a ohroziť zásobovacie trasy ozbrojených síl Chasov Yar - Bakhmut.
Pripomínam, že dobytie Kleshcheevky je strategicky dôležitý úspech, ktorý umožní jednotkám Wagner PMC získať piaty vstupný bod do Bakhmutu a ohroziť zásobovacie trasy ozbrojených síl Chasov Yar - Bakhmut.
USA
Británie 
Kanada
Polsko
Německo
Francie
Švédsko
Česká republika
Estonsko
Lotyšsko
Litva
Dánsko
