Aktuální konflikty - zpravodajství, informace, historie...

Mám dotaz - na jakém principu pracuje studený start rakety? To je vymetena plynem?

Možností je viac - Pozri si štart "Vojevody" alebo nové "Sarmatu" - pekne tam vidno odhodenie "nultého stupňa" rakety.
Iné rakety majú naopak generátor tlakového plynu uložený na dne odpalovacieho kontajneru. V podstate je to ako minomet - rus tomu niekedy aj hovorí "minometný štart".

Dík, četl jsem o nové minolovce Lídr projektu 23560. Tak to bude asi ten generátor plynu?

▲ nejedná sa o mínolovku - ale o gigantický torpédoborec
http://www.armadninoviny.cz/rusko-pripr ... borce.html

"esminec" alebo "eskadrennyj minonosec" je v našej terminologii torpedoborec, nie minolovka :cool:
A "Lider"je celkom macek - plánovaný výtlak 18 000 ton, raketové krížniky projektu 1164 Atlant ("Slava") majú výtlak 11380 ton, takže Lider je o polovicu väčší.

Nechapem, kto robi preklady pre cesky Sputnik. Lider bude torpedoborec, je tam dokonca aj obrazok, kde sa to pise rusky
https://cz.sputniknews.com/svet/2018072 ... lod-zbran/

kenavf píše: ↑

02 zář 2018, 13:51

Alchymista píše: ↑

02 zář 2018, 13:26

:sipka: :sipka: 9-А-5013 - Použitie ako ľahký raketomet s dostrelom do 6km, možné použiť do 200 hlavní v jednej zostave
Snímka obrazovky (186).jpg
Snímka obrazovky (188).jpg
univerzálne použitie, na obsluhu postačia maximálne dve osoby (aj to len kvôli bedničke so 4 raketami - má cca 50kg)

skflanker_ píše: ↑

31 srp 2018, 19:34

Poľská firma WB GROUP predstavuje delostrelecký raketový systém DAISY:

https://youtu.be/pE2zi0fzvqg zverejnené 31.08.2018, dĺžka videa 2:32 min.

Keď dvaja robia to isté nemusí to byť vždy to isté.
Zaujímalo by ma cenové porovnanie tohto s tou polskou verziou uvedenou vyššie.
P.S.
Alebo je účel hlavne podojiť daňového poplatníka? :evil_smile:

Vlastnosti a schopnosti (ruská / poľská varianta):
Zbraň: letecké moduly 9-A-5013 / letecké bloky B-8V20
Munícia: letecká neriadená raketa S-8 všetkých verzií / letecká neriadená raketa S-8
Podvozok: pickup 1-1,5t / terénny trojosý 3-5 ton
Obsluha: 2 / 3
Rozširiteľnosť: Ano / Nie
Vezený druhý palebný priemer: Nie / Ano
Riadenie a zamierenie: mechanické / elektronický servosystém
Balistický počítač: nie / ano
Automatické topografické pripojenie: nie / ano
Pozorovanie: vizuálne obsluhou / optoelektronická hlavica
Schopnosť paľby na jednotlivé ciele: obmedzená / ano
Schopnosť paľby na jednotlivé pohyblivé ciele: nie / ano
Cena: podvozok + 2000€ za lafetu + 5000€ za modul = 50 000 - 70 000€ / podvozok + >50 000€ za lafetu + 5000€ za blok + >100 000€ za elektroniku = >200 000 - 250 000€

Poľský systém je sofistikovanejší a "schopnejší", je ale tiež podstane drahší, ťažší a komplikovanejší.
Keď by som mal strážiť základňu Baghram v Afganistane, vyberiem si poľský systém. Keď ju budem chcieť prepadnúť, zoberiem si ten ruský.

A kde by ten polský systém viezol ten druhý palebný priemer,veď tam nikde nemá úložné boxy.
Dobudovanie servomotorov,optiky a elektroniky by nemusel byť taký váhový problém, bolo by to len o cene.

Druhý palebný priemer je 10 bedničiek cca 0,25x0,25x1,8m spolu cca 500 kg - to položíš na podlahu korby kdekoľvek

10 bedničiek by sa mohlo vojsť aj na ten Pick-up.

ano, ale...
1) zavadzajú - je to predsa len asi meter na šírku a trištvrte metra na výšku pri dĺžke 1,8 metra - to ti zníži pohotovosť pri paľbe, musíš to vyložiť...
2) hmotnosť - desať bedničiek so 40 raketami je cca 500+kg - jedne raketa má niečo okolo 11,5 kilogramu, takže 40 rakiet je 450kg, k tomu 4 raketnice po cca 25kg a lafeta cca 100-150kg = 600-700kg na nabitom palebnom vozidle (plus možno nejaké opierky atď) - čím viac naložíš, tým horšie na tom ten pikap bude s jazdnými vlastnosťami a priechodnosťou (vysoké ťažisko ect.)

Pohodlnejšie a praktickejšie je pridať druhý pikap s dvomi chlapmi ako "muničné vozidlo" s dvomi palebnými priemermi (80 rakiet ~ 1 tona) Muničné vozidlo nepotrebuje až takú priechodnosť a môže byť zaťažené viac (pohybuje sa skôr vzadu, mimo priamy dotyk s protivníkom).
Navyše ho vymeníš za "čokolvek iné" - na nosič zbrane sú požiadovky väčšie.

U tej polskej varianty to nevyzerá že by si mohol nechať na korbe položený druhý palebný priemer v debničkách počas strelby,tiež by si ich asi musel zložiť bokom.
Ono je dosť rozdiel ak na splnenie zadanej úlohy potrebuješ jedno alebo dve autá.
Poliak bude mať určite lepšiu priechodnosť terénom.Je otázne nakoľko je účelné/možné využiť plnú nosnosť auta, ale to by si mohol skončiť na variante že to nainštaluješ na osmikolku. :evil_smile:

Co tak privesny vozik na municiu? na 90 percent ,,akcii,, postacujuce riesenie...

Polite píše: ↑

02 zář 2018, 20:36

necituj zbytečně

:jo:

V případě 155mm SRH se ale při výstřelu hlaveň nejprve posunuje dopředu a teprve poté dochází ke zpětnému zákluzu zbraně.

http://www.armadninoviny.cz/americka-ar ... fnice.html
Vie niekto lepšie vysvetliť ako to funguje a na akom efekte by to malo priniesť výhodu?(ted dopredný pohyb)
V ktorom momente dochádza k doprednému pohybu hlavne a výstrelu?
Že by sa energia výstrelu rozložila na dvojnásobok dráhy brzdovratného ústrojenstva? To by mohli použiť aj do tankov!(hlaveň by strielala zo zadnej východzej pozície)

Dopredný pohyb u podobných riešení začína "pred výstrelom".
Princíp je tom, že hlaveň získa pri doprednom pohybe nejakú kinetickú energiu a hybnosť, ktorá sú orientované opačne ako sily spätného rázu pri výstrele. Impulz výstrelu vo vzťahu k hlavni musí najprv zabrzdiť a zastaviť pohybujúcu sa hlaveň a až potom začína samotný záklz hlavne. Náplň je odpálená pred dosiahnutím prednej polohy hlavne (hlaveň sa vtedy už pohybuje!), takže značná časť energie s tak spotrebuje na zabrzdenie hlavne (hlaveň je zabrzdená "tesne pred" dosiahnutím prednej polohy dráhy - nemalo by dochádzať k nárazom konštrukcie) a o to je menšia je energia a hybnosť impulzu výstrelu, ktorý musí zachytiť a preniesť lafeta zbrane.
Nevýhody: zložitosť riešenia a u zbraní s premenlivou náplňou aj zložitosť použitia, problémy s presnosťou vedenia pohyblivých častí a teda aj s presnosťou streľby. Dosť problém je i životnosť systému - je namáhaný viac ako u bežnej konštrukcie. Veľmi silný je zrejme i limit "maximálneho dosiahnuteľného výkonu" pre takto konštruované zbrane - budú menej výkonné ako hmotnostne a rozmerovo porovnateľná "klasika" .

Použitie na tanku - princíp je známy minimálne od medzivojnového obdobia, skôr od prvej svetovej vojny... Doteraz sa o využitie serioznejšie nikto nepokúsil, takže tam asi budú "nejaké problémy" vychádzajúce priamo z princípu.

Som to aj tak bral, že sa jedná o rozdiel v kinetickej energii hlavne ktorá sa pohybuje dopredu. Akurát to beriem tak že energia výstrelu je "obrovská", ale energia ktorú som schopný dať hlavni "pohybom dopredu" bude rádovo menšia(odhad jedna desatina?) toho čo je potom treba dobrzdiť ešte pri spätnom chode hlavne. Takže je teda otázne o koľko sa skráti chod hlavne oproti "klasike" ale polovica to teda asi nebude.

Vyzera to tak, že hlaven v smere vystrelu, tesne pred odpalenim nalože posuva pneumaticky valec, takže spätny raz je menši o hybnost hlavne dopredu.

Neviem, či si to skúšal spočítať, ale musíš zahrnúť aj časy pôsobenia síl - pretože: čo vlastne robí záklzový a celý brzdovratný systém dela?
Rozťahuje v čase obrovské, ale krátko trvajúce sily pri výstrele.
Tým zmení "nezvládnuteľné" špičky namáhania na dlhšie pôsobiace, ale už zvládnuteľné sily a tie postupne prenesie a nakoniec "uzemní".

Treba si uvedomiť aj druhú vec - doprednú rýchlosť a hybnosť získa hlaveň na dráhe pol metra - meter za pár stotín až desatinu sekundy, spätný ráz pôsobí nejakú tú tisícinu, maximálne stotinu sekundy a zastaví hlaveň na dráhe pár milimetrov až centimetrov - na to treba veľmi rozdielne sily.

Alchymista píše: ↑

05 lis 2018, 13:57

.. doprednú rýchlosť a hybnosť získa hlaveň na dráhe pol metra - meter za pár stotín až desatinu sekundy, spätný ráz pôsobí nejakú tú tisícinu, maximálne stotinu sekundy a zastaví hlaveň na dráhe pár milimetrov až centimetrov - na to treba veľmi rozdielne sily.

No veď o tom píšem že dopredu to ide pomaly=malá kinetická energia na konci dráhy v porovnaní so spätným chodom.
Za tú komplikovanosť to asi nestojí.
Je to o kompromisoch alebo iných dôvodoch, ako napríklad u bezzáklzového dela. A ten kompromis napríklad u tanku nie je akceptovateľný.