Aktuální konflikty - zpravodajství, informace, historie...

Však práve - prúd vzduchu...
Lenže taký, čo nielen krpce vyzuje, ale aj mäso z kostí oberie.

Alchymista píše: ↑

23 črc 2017, 15:35

Lenže taký, čo nielen krpce vyzuje, ale aj mäso z kostí oberie.

:dobre: přesné přirovnání, to éro je přemotorované jxsviňa

Podľa mňa to nie je turbulentný prúd od motorov, ale "skoro laminárny" prúd od kormidiel a obtekania draku.

Hoci sa to nezdá, aerodynamické sily na krídlach a kormidlách sú aj u sučiek až násobne väčšie ako ťah motorov. A vlastne všetky sily potrebné na takéto obraty sú generované vztlakom pri obtekaní na kormidlách.

Inak to hlava nebere čo dokážetu súčko..).. Myslíte ze aj T-50 bude mať tú istú úroveň manévrovatelnosti?

To pochybujem, Su-35S je dizajnovo zameraný na maximálnu manévrovateľnosť, T-50 robí kompromisy medzi aerodynamikou a stealth tvarmi. Okrem toho množstvo avioniky ktoré doňho potrebujú napratať asi slušne zdvihne hmotnosť. Skôr by ma zaujímalo čo dokáže Su-35S ak doňho vpracú pripravované motory pre T-50. To by už asi naozaj lietal ako 18 tonový RC model.

Na MAKS 2015 T-50 tančila velice pěkně

T-50 na tom nebude o moc hůře ... pokud vůbec horší bude.
Na rozdíl od F-22, kde Američané rezignovali na supermanévrovatelnost ve prospěch stealth (a to se i Raptor točí obstojně ... lépe než F-15), Rusové na ní trvali. Jak u MiG 1.42, tak u PAK FA, zůstala ve specifikaci.

Tiež si myslím, že prinajmenšom potenciál má "aspoň rovnaký".
Na druhej strane treba brať do úvahy aj ďalšiu vec - počítačové riadenie rodiny Su-27 je ladené už viac ako štvrťstoročie.

Má takéto "čarovanie" vo vzduchu pri pomalých rýchlostiach praktický význam v boji?

IgorT píše: ↑

24 črc 2017, 07:13

Má takéto "čarovanie" vo vzduchu pri pomalých rýchlostiach praktický význam v boji?

Použijem zloženie komentárov určitých ľudí.
"Keď obdobné manévri predvedie ruské lietadlo,tak sú to manévri ktoré sú nepoužiteľné v boji a je to len šaškárna pre hlúpych divákov na leteckých dňoch,.............................ak však obdobné manévri predvedie americké lietadlo,tak je to predvedenie schopnosti precízneho ovládania lietadla a zvládnutie technologie."


P.S. Schopnosť nepozorovaného letu horskými dolinami a medzi úbočiami hôr,riečnymi korytami,protiraketový manéver je pri súčastných schopnostiach rakiet už spochybňovaný.

kenavf píše: ↑

24 črc 2017, 08:04

IgorT píše: ↑

24 črc 2017, 07:13

Má takéto "čarovanie" vo vzduchu pri pomalých rýchlostiach praktický význam v boji?

Použijem zloženie komentárov určitých ľudí.
"Keď obdobné manévri predvedie ruské lietadlo,tak sú to manévri ktoré sú nepoužiteľné v boji a je to len šaškárna pre hlúpych divákov na leteckých dňoch,.............................ak však obdobné manévri predvedie americké lietadlo,tak je to predvedenie schopnosti precízneho ovládania lietadla a zvládnutie technologie."

Otázka je myslená obecne, platí aj pre americké a iné lietadlá.

Schopnosť nepozorovaného letu horskými dolinami a medzi úbočiami hôr,riečnymi korytami,protiraketový manéver je pri súčastných schopnostiach rakiet už spochybňovaný.

myslím, že má... Ukazuje totiž efektivitu a účinnosť kormidiel a schopnosti systému riadenia.
Pri malých rýchlostiach je obvykle účinnosť kormidiel menšia v dôsledku nižších rýchlostí obtekania. To znamená, že pri vyšších rýchlostiach je stroj schopný robiť manévre podobné, len s vyššími násobkami (preťaženiami), pretože rýchlejšie obtekanie umožní vytvárať väčšie aerodynamické sily.

Malé rýchlosti sú vynútené podmienkami "vystúpenia":
- "vystúpenie" trvá obvykle 5-8 minút. Tak dlho by žiadny vzdušný boj netrval. Takže vystúpenie musí prebiehať s menšími ako medznými preťaženiami, aby to pilot vôbec vydržal bez neúmerného zdravotného rizika. Preťaženia pri vystúpení sa opakujú mnohokrát aj počas nácviku vystúpenia, čo treba tiež zohľadniť z hľadiska námahy a opotrebenia pilota. Navyše, v boji sa nemanévruje na "pekno", ale na účinnosť manévru a manévre sa radia podľa potreby a okolností, nie podľa nacvičenej zostavy.
Takže limity námahy pilota sú jedným dôvodom pre malé rýchlosti.

- "vystúpenie" je limitované priestorovo na "priestor letiska" zhruba na "kváder" či "kocku" tri-štyri kilometre dlhý, zhruba dva-tri kilometre široký a podobne vysoký. Reálne ale väčšina manévrov pri solovom akrobatickom vystúpení prebieha v ešte menšom priestore, zhruba polovičných rozmerov - do kilometra a pol na dĺžku, kilometer na šírku a 500-800 metrov na výšku (nevyužíva sa obvykle ani celá dĺžka dráhy). Dôvod je prozaický - lieta sa pre "platiacich divákov". Aby bolo vystúpenie pre diváka vizuálne plynulé, lietadlo by malo byť stále dobre viditeľné - a to znamená, že nesmie odletieť príliš ďaleko (bolo by vizuálne "malé").
Ale pri vyšších rýchlostiach by na rovnaké manévre bol potrebný väčší priestor, aby sa vystúpenie dalo odlietať s rozumnými preťaženiami. Lenže väčší priestor zasa znamená, že vystúpenie nebude "vizuálne plynulé" - lietadlo sa bude rýchlo približovať a vzďalovať. A stačí pár mrakov a môže aj miznúť v mrakoch/nad mrakmi - číže opäť vizuálna nekontinuita a teda horší dojem.
Priestorové a vizuálne podmienky pre estetický dojem divákov a opäť limity námahy pilota sú druhý dôvod pre malé rýchlosti.

Tretím dôvodom môže byť aj hlučnosť - rýchle lietanie pôsobí "hlučnejším dojmom" a je aj skutočne hlučnejšie.

Praktické použitie - pri väčšine takýchto manévrov dochádza k "zastaveniu" lietadla voči zemi - to znamená, že dopplerovský rozdiel frekvencií, na základe ktorého je signál cieľa filtrovaný od signálu pozemných odrazov, porúch a rušenia, klesne na nulu - cieľ splynie s pozadím a raketa ho prestane "vidieť". Argument "veď o pol sekundy ho už zasa uvidí" neplatí - raketa je v tomto doslova veľmi sprostá a ak by si mohla znovu vybrať cieľ, mohlo by to byť "čokoľvek", čo splní nejakú podmienku pre "znovuzachytenie". Navyše - takýto manéver bude reálne vždy spojený aj s použitím rušenia a klamných cieľov, takže "znovuzachytenie" skutočného cieľ sa ďalej komplikuje.

Teorie vzdušného boje říká, že při úrovni dnešní techniky a elektroniky se vzdušné boje budou odehrávat na velké a střední vzdálenosti ... pokud se něco hodně neposere.

Praxe vzdušného boje říká, že se vždy něco posere ...

Vysvětlení.
Většina lidí je "oslněna technikou" a jejími schopnostmi natolik, že zapomíná na to, že v důsledku je to člověk, kdo bojuje.
Te týž člověk, který ty zbraňové systémy stvořil. A když je stvořil, vždy najde způsob jak jejich schopnosti eliminovat, nebo alespoň redukovat na tu míru, aby si vynutil boj za podmínek, které mu alespoň trochu vyhovují.

Typickým příkladem je nasazení tanků.
Tanky se vyvinuly v prakticky nezničitelné stroje ... v čelním střetu dvou "pancéřových armád".
Pak ale přišlo nasazení v Grozném a čečenské "tankobornické" skupinky. Změnila se pravidla. Na tanky se neútočilo čelně, ale z krytu a hlavně zboku nebo shora. A .... katastrofa.
Irák, Sýrie, Jemen ... všude stejná písnička a stejné ztráty. Téčka, Abramsy, Lecklerky ... zcela jedno. Zásah PTŘS, nebo i RPG, do méně chráněného místa, nebo i pásů, nerozchodí.

3D akrobacie v praxi...



Z diskuze pod jedním videem, překládat asi netřeba...

"If you want cool weapon - buy American weapon"
"If you want to go to war - buy Russian weapon"
Btw, Serbia shot down F-117 in 1999. with Russian SAM from 1960's 

Alchymista píše: ↑

24 črc 2017, 08:37

Praktické použitie - pri väčšine takýchto manévrov dochádza k "zastaveniu" lietadla voči zemi - to znamená, že dopplerovský rozdiel frekvencií, na základe ktorého je signál cieľa filtrovaný od signálu pozemných odrazov, porúch a rušenia, klesne na nulu - cieľ splynie s pozadím a raketa ho prestane "vidieť". Argument "veď o pol sekundy ho už zasa uvidí" neplatí - raketa je v tomto doslova veľmi sprostá a ak by si mohla znovu vybrať cieľ, mohlo by to byť "čokoľvek", čo splní nejakú podmienku pre "znovuzachytenie". Navyše - takýto manéver bude reálne vždy spojený aj s použitím rušenia a klamných cieľov, takže "znovuzachytenie" skutočného cieľ sa ďalej komplikuje.

A na toto veľmi veľa ľudí zabúda .. ide o peknú ukážku na leteckých dňoch ale na reálny princíp fungovania radaru, zachytenia cieľa, počítača / algoritmu na výpočet parametrov nosič / cieľ / raketa a hlavne metódy navádzania rakety už zabúdajú ...

Podotýkam že toto neplatí pre IR rakety = tie idú na teplo ... ak IR hlavica zachytí zdroj tepla (R-60/73/74) v priestore kde ju naviedol radar (R-27T/ET)

Pre srandu králikov tie manévre neukazujú ...

No, co říci o F-35 po ukázce Su-35?
Hmmmm, taky to lítá.

skflanker_ píše: ↑

22 črc 2017, 20:31

MAKS-2017, Su-35 červená 24 RF-95816, medzi motormi 4x R-77...

Doplním ešte jedno foto zdvojených závesníkov: Predpokladám že ho raz uvidíme aj pod krídlom, nie len medzi motormi...