Aktuální konflikty - zpravodajství, informace, historie...

Pritom, ak som dobre videl, bola z roku 2005 :jo:

Tu píšú že Kinžál bude schopné nosiť aj SU-57
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0 ... %BA%D1%81)

Mám dotaz ohľadom K-300P jeho raketa má dosahovať 2,6 machu a berú ju za supersonickú čo sa mi moc nezdá. Druhá otázka je prečo odpaľovacie zariadenie nesie len 2 rakety. Aj keď raketa má 2,6 machu stále nie je isté že cieľ zasiahne teda na jednu loď treba vystreliť aspoň dve .

armádní noviny mají asi zhruba stejnou vypovídací schopnost jako wikipedie - tj. pochybnou...

Amanox - preklad z EN
SuperSonic = u nás nadzvuk - https://en.wikipedia.org/wiki/Supersonic_speed - všetko nad 1 Mach
HyperSonic = Hypersonická rýchlosť - https://en.wikipedia.org/wiki/Hypersonic_speed - tu zatiaľ píšu nad 5 Mach
V druhom odkaze je aj tabuľka EN výrazov pre jednotlivé oblasti rýchlosti:
Subsonic < 0,8 Mach
Transonic 0,8 - 1 Mach
Supersonic 1 - 5 Mach
Hypersonic 5 - 10 Mach
High-hypersonic 10 - 25 Mach
Re-entry speeds > 25 Mach

Kutuzov - vo výške nad ~70-80km už prakticky žiadne "rýchlostné limity" neplatia, pokiaľ neprekračuješ prvú kozmickú, čo je asi tak ekvivalent Mach 24-26 (~7800m/s).
Ono na tvorbu plazmového oblaku sa dá uvažovať aj z teploty bodu zastavenia
To/T = 1 + (gama-1) * 0,5 * M^2
teda približne T ~ To * 0,2 * M^2
Kde M je číslo Mach a To teplota nerozrušeného prúdu v Kelvinoch

Potom pre Mach 3 a teplotu prostredia -50°C (220K) vychádza T~396K a pre Mach 10 T~4400K; Mach 20 T~17600K; Mach 25 (návrat raketoplánu) 27500K a pre návrat Apollo, Mach ~35-40 ~54000-70400K (je to tiež "najmenšia možná" rýchlosť meteorov)
Za medznú teplotu pre vznik rovnovážnej plazmy sa obvykle považuje 10 000K - tomu zodpovedá z pohľadu teploty zbrzdenia zhruba rýchlosť Mach ~15.

"Zasiahnuteľnosť"
Pokiaľ je štartovací priestor protirakiet a cieľ rakety totožný, na nemanévrujúcu raketu postačuje aj protiraketa s rýchlosťou <0,5 rýchlosti rakety, pokiaľ je "dosť obratná" (Patriot vs. Scud). Ale akonáhle začína útočiaca raketa manévrovať, alebo hoci len "upresňovať" bod zásahu, nároky na rýchlosť a manévrovacie schopnosti antirakety prudko rastú. Veľmi približne pre väčšinu metód navedenia platí:
rýchlosť antirakety * preťaženie antirakety = k * rýchlosť rakety * preťaženie rakety; kde k je koeficient
Pri totožnosti bodu odpalu antirakety a cieľa rakety je k okolo 2-2,5 pre nemanévrujúcu raketu-cieľ. Pokiaľ sa vzdialenosť odpaliska antirakiet a cieľa rakety zväčšuje koeficient k rastie, približne v pomere dostrelu rakety a vzdialenosti cieľa a odpaliska antirakiet, pričom do hry vstupuje ešte "minimálna vzdialenosť ničenia", teda diaľka, v akej musí byť raketa od cieľa zničená.

Podobné pravidlá platia aj pre streľbu na "okololetiaci cieľ" - teda napríklad aj na "kindžal na polceste k cieľu". Značný rozdiel je v tom, že s výškou nad 30km nastupujú značné obmedzenia dosiahnuteľného preťaženia antirakety (v riedkom vzduchu výrazne klesá účinnosť kormidiel)

V Rusku vyvinuli program na simuláciu letov do výšky 90km a rýchlosti 35 Mach
Ruským vedcom z Ruskej akadémie vied, Ústav teoretickej a aplikovanej mechaniky (viď http://www.itam.nsc.ru/) v Novosibirsku sa podarilo dokončiť vývoj programu na simuláciu aerotermodynamiky letu telesa v atmosfére, kde dokážu simulovať letové rýchlosti do 35 Mach (35 Mach cca 42 000 km/h podľa teploty / výšky / tlaku) a do letovej výšky 90 km.

Zároveň vedci vyvinuli nový materiál karbid hafnia (карбид гафния) ktorý bol vytvorený kombináciou uhlíkových vlákien a Hafnia (viď Hf - Hafnium) = daná kombinácia zvládne teplotu 4000 °C

Zdroj https://politexpert.net/98998-skorost-3 ... modinamiki z 31.03.2018

:sipka: :eek:
Z karbidov hafnia bol doteraz oficiálne zhotovený len jediný tepelný štít - pre atmosferické zostupové teleso sondy Galileo, ktoré vstúpilo do vodíkovej atmosféry Jupiteru rýchlosťou Mach 50 (vo vodíkovej atmosfére - okolo 47km/s), preťaženie dosiahlo bezmála 230G a teplota na čele štítu 15 500°C.
Firma, ktorá štít vyrobila, už zanikla.

CNBC z USA zo "spoľahlivého" zdroja tvrdí, že v Rusku nedávno vykonali 3 testy Ch-47M2 Kinžal a zasiahli cieľ vzdialený niečo cez 500 míľ
Veľmi dôverný zdroj TV stanice CNBC pod podmienkou anonymity uviedol, že v Rusku nedávno vykonali 3 testy hypersonickej rakety Ch-47M2 Kinžal (Кинжал) - posledný test bol začiatkom mesiaca 07/2018 a cieľ bol vzdialený takmer 500 míľ (ruské zdroje 800km). Podľa tajných služieb USA bolo už celkovo realizovaných 12 testov z nosiča MiG-31K, pričom sa pracuje aj na implementácii danej rakety na bombardér Tu-22M3.
Generál USAF John E. Hyten vyhlásil, že proti danej rakete v USA nemajú žiadnu obranu:

"We don't have any defense that could deny the employment of such a weapon against us,"

Podľa US zdrojov bude raketa Ch-47M2 Kinžal "pripravená k boju" v roku 2020.
Zdroj https://www.cnbc.com/2018/07/13/russia- ... -2020.html z 13.07.2018 (US času) + ďalšie info
Klon https://ria.ru/arms/20180714/1524573409.html + https://life.ru/t/%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0 ... _kinzhalov z 14.07.2018

Skušky Kinžalu na Mig-31K

Prezident Putin prozradil, kdy komplex "Avangard" přejde do výzbroje armády

Povedal že behom mesiaca.

Ja som rozumel mesiacov...

Já si taky nebyl jistý, tak jsem tam raději nic nepsal

Ono je jedno zda měsíc nebo měsíce dojde k podstatné změně ve strategické rovnováze. Západu (US) bude vyrovnání trvat roky a min. shodnou dobu i zavedení obranných zbraní proti nim.

Mají tam problém zřejmě se supravodivostí, výrobce uhlíkových kompozit se zřejmě učí to teprve vyrábět podle vývoje. Ano, supra za horkých teplot umíme s uhlíky už dlouho jen se veřejnost udržuje v neznalosti.

Jj, uhlik je zaujimavy. Napr. https://www.nature.com/articles/d41586-018-02773-w

S vodou a uhlíky to jde líp než s graphenem

Na to sa nespoľahnem - žiadna jednotlivá zbraň nie je "ničiteľ rovnováhy".

Alchymista píše: ↑

20 říj 2018, 22:51

Na to sa nespoľahnem - žiadna jednotlivá zbraň nie je "ničiteľ rovnováhy".

Alchy, vyžene LL z jejich dosahu, protože US NAVY nemá obranu. A pro US LL (včetně doprovodné flotily) jsou strategické zbraně.