Vesmírny výzkum

[skflanker_]

Čína vypustila družicu, ktorá preskúma odvrátenú stranu Mesiaca
Družica má slúžiť ako komunikačná linka medzi Zemou a plánovanou lunárnou misiou.

Čína vypustila v pondelok 21.05.2018 do vesmíru družicu, ktorá bude skúmať odvrátenú stranu Mesiaca.
Družica má slúžiť ako komunikačná linka medzi Zemou a plánovanou lunárnou misiou. Na obežnú dráhu ju vyniesla raketa s názvom Dlhý pochod 4C o 05:28 hod. (23:28 hod. SEČ) miestneho času z kozmodrómu Si-čchang, ktorý sa nachádza na juhozápade krajiny, spresnila agentúra Reuters.
"Pre Čínu to znamená významný krok pri realizácii plánu stať sa prvou krajinou, ktorej zariadenie pristane na odvrátenej strane Mesiaca a zmapuje túto oblasť," uviedol vedúci tohto projektu Čang Li-chua.
Satelit, známy aj ako Čchüe-čchiao (Stračí most), bude na obežnej dráhe približne 455.000 km nad Zemou a bude prvou komunikačnou sondou, ktorá bude pracovať na tomto mieste, doplnil Li-chua...

Zdroj https://svet.sme.sk/c/20830466/cina-ves ... ochod.html z 21.05.2018

[petrp]

TLE (Red Sprite a další) - dnes již celkem "běžně" detekovaný jev, na pozorování stačí citlivá CCD kamera nebo foťák, vhodné stanoviště s výhledem a pak už jen čekat a fotit správným směrem. Bouřka musí být dost daleko a mezi ní a foťákem čistá obloha. Více tady

[kenavf]

Že by budúci problém pri osídlovaní Mesiaca?

Potvrzeno: Měsíční prach je pro lidské buňky vysoce toxický

https://www.stoplusjednicka.cz/potvrzen ... ce-toxicky

[Alchymista]

To sa vie už dávno... mesačný prach je totiž extrémne "ostrohranný", podstatne "ostrejší" (a aj abrazívnejší), ako čokoľvek, čo dokážeme bežne vytvoriť na Zemi. Porovnateľný je skoro len diamantový prášok, ten má ale iný tvar zrniečok, skôr "guľatý", kým mesačný prach obsahuje veľký podiel "dostičiek", "čepelí" a "ihiel". Je to dôsledok trieštenia vo vákuu rázovými vlnami pri vysokých dopadových energiách. Rozdiel je to podobný, ako medzi kúskom kovu odstrihnutým nožnicami a črepinou po výbuchu. Takmer každá hrana je ostrá až na atomárnu úroveň...

"toxicita" prachu teda nevyplíva z chemického zloženia, ale z mechanických účinkov na bunky... To ale na veci skoro nič nemení - je to významný zdravotný problém.

[martanus]

Ale na druhou stranu stačí dovést na měsíc 3D tiskárnu a tuny lepidla v sudech a postavíte krasný bungalov pro kosmonauty. :jo:

[Alchymista]

Načo lepidlo?
Parabolické zrkadlá a spekanie prachu tavením v tenkej vrstve pomocou slnečného svetla - máš k dispozícii 1300W čistého žiarenia na meter štvorcový

[martanus]

Maš pravdu To je lepší varianta. :palec: Ale lepidlo spíš Polyaminoamidy tvrzené teplem by šli použít pro výrobu dveří a oken.

[Alchymista]

IMHO dvere kovové, okná? načo? zbytočná komplikácia - osvetlenie samozrejme kompletne elektrické
Na mesiaci sú extrémne podmienky a tak musíš uvažovať so stavebnou architektúrou do extrémnych podmienok - najbližšie sú asi tak bunkre.

[martanus]

Železné dveře jsou težké a Epoxid má podobné vlastnosti jako kov navíc pokud je plněný kovy. Takové součástky by šly vyrobit přímo na měsíci.
Okna jsou dobrá. 3D tiskárně by bylo jedno jestli nasype na dané místo písek a pak jej speče nebo použije EP . Záleželo by na projektu.


170 kg/cm2 až 300 kg/cm2 je podle mě dostatečná pevnost.

[WuVirr]

No a jak je na tom Epoxid ve vakuu, nebo by se lepilo v nějaké ochranné atmosféře??

[martanus]

Proč atmosféru.

Epoxidová lepidla fungují nejčastěji na principu smíchání dvou složek (tvrdidlo a pryskyřice). Tuhnutí lepidla je tak způsobeno chemickou reakcí a né tím, že ho vystavíme působení vzduchu, proto jsou tyhle lepidla vhodná i pro hloubkové lepení bez přístupu vzduchu, kde by normální lepidlo zasychalo hrozně dlouho.

Epoxidová lepidla mají vysokou pevnost. Na bungalov na měsíci jsou přímo ideální.

[Alchymista]

Dvere jednoznačne kovové, pancierové, protitlakové. Kovu je na Mesiaci dosť a dosť, naopak akúkoľvek "organiku" musíš kompletne doviesť z Zeme - v cene okolo $100 000+ za kilogram len za dopravu.

Pri šestinovej gravitácii na hmotnosti až tak nezáleží. Ale konštrukčné a architektonické riešenia musíš prispôsobiť drsným miestnym podmienkam - "zhora" prichádza žiarenie a meteority, takže "bezpečne" je "dole", hlboko pod povrchom - a pri skoro všetkom platí, že: keď to nemôžeš do zeme (Mesiaca) hlboko zakopať, tak to musíš zemou (regolitom) aspoň vysoko zasypať. Okrem iného kvôli kozmickému žiareniu, mikrometeoritom, troskám "čohokoľvek", ale tiež kvôli tepelnej izolácii - vo dne dosahuje teplota +80 až +120°C, v noci klesá na -200 až -240°C, priemerná -23°C, rozdiel deň-noc 300-350°C, striedanie každých 14 dní...

Neviem, ako by sa epoxid tváril pri teplote pod teplotou varu dusíku alebo kyslíku... Alebo čokoľvek epoxidom lepené...a ako by sa to tvárilo po roku či po stovke dvojtýždňových cyklov...

[PoloSVK]

Ale čo by teda spravila abrazívnosť mesačného prachu s tryskou 3D-čka...?

[Alchymista]

Mesačný prach, regolit, rozhodne nebudeš spracovávať tryskou, a zrejme ani v "surovom stave".
Tryska je síce na prvý pohľad lákavá možnosť - ale vyžaduje vzácny "pracovný plyn", ktorý nie je Mesiaci jednoduché získať.

Pre spekanie a tavenie usmerneným slnečným žiarením budeš regolit prepravovať vozítkom a rozhrabovať nejakou lopatkou a hrabličkami, dobre preosiaty alebo ešte inak vytriedený.
Celkom kľudne sa môže stať, že bude počas prípravy napríklad "pretavený" sústredeným slnečným svetlom počas voľného pádu - proste predbežne vytriedený materiál bude sypaný do priestoru, počas pádu ožiarený sústredeným svetlom, roztavený, a znovu stuhnutý. Roztavené zrnká sa počas pádu povchovým napätím preformujú do "guličiek", čo môže byť na niektoré aplikácie výhodnejší tvar, lepšie sypný. Navyše by sa tak dalo urobiť aj "odplynovanie" zrniečok a získanie obsiahnutých plynov.

Na Mesiaci budú dva jasne rozlíšené druhy "architektúry"
- časti a diely vyrobené na Zemi a dopravené na Mesiac (hlavne diely kozmickej techniky a robotov)
- časti a diely vyrobené na Mesiaci z miestnych materiálov metódami a technológiami ISRU

[Beda]

Na vyrobu na mesici jen tak honem nedojde. Jeste neni vyresen dlouhy pobyt, bez gravitace to ma vliv na zdravi, ovlivnuje mozek a clovek zblbne. Nez tohle vyresi, tak se objevi zase jina technologie, Uz se zacinaji pouzivat dily raket vicekrat, to zlevni dopravu. Kazda cinost bude mesici skodit, zaneradili jsem svoji zem, tak zaneradime i mesic?? Vyrobime tam nejakou jedovatou atmosferu?

[Alchymista]

Musíme, nič iné nám neostáva.

Tvoj argument mi ale pripadá ako heslo ultrazelených - Zabi bobra, zachrániš strom!
Alebo sa ťa opýtam ešte inak: Načo bude vesmír, keď v ňom my nebudeme?

[martanus]

Alhy Myslím že asi rozumíme. Přechodová komora bude vyrobena na zemi. Zbtek převážně postaví díky 3D tiskárně z místních materiál.

Proto NASA chce po RF pro měsíční základnu postavit jen Přechodovou komoru. Zbytek si postaví sama. Nejsou v NASA hloupí. Zatímco RF bude konstruovat už vymyšlené. Ani budou vyvýjet novou technologii pro výstavbu na měsíci. Bud tavením nebo lepením písku. A Výstavbu pomocí robotů.

Na měsíci budou lidé stejně jako jinde na zemi nebo IIS. Jen půl roku. Je to psychologická hranice.

[Hektor]

Ak by som chcel z regolitu vypaľovať tehly a miešať z neho betón dalo by sa? Moja predstava je že robot bager/valec upraví plochu, robot miešačka naleje na plochu betón a robot tehelna zatiať vyrobí tehličky a robot-ník to poskladá.

[martanus]

Ja to mysle tak, že byl jeden robot co by Připravil podklad něco jako buldozer. Druhý by vozil písek a sypal jej na dané místo a třetí robot/3D tiskárna by ten písek spékal/ lepil na místě a tvořil struktůru. Podobalo by se to lití betonu. Střecha by se udělala z jednoho kusu a položila a spekla/ přilepila k stěnám.

Tak samo by se přilepily i stěny k přechodové komoře. Celé to by se zalilo EP s hliníkem pro odraz záření a zasypalo pískem.

[Alchymista]

Hektor - nedalo, chýbajú ti dve drobnosti - VODA a VZDUCH.

Martanus - ano, takto nejak by to asi šlo.
Ale postup by bol skôr taký, že by sa práškový materiál vrstvil a spekal do jedného kusu a po dokončení by sa bola stavba plná prachu a musela by sa bagrom vypratať, steny vyhladiť a nejak proste dokončiť.