„Môže mať rôzne príčiny. Toto zápalové ochorenie pľúc najčastejšie spôsobia živé organizmy, napríklad vírusy, baktérie, plesne, kvasinky, ale môže vzniknúť aj po vdýchnutí vysokých koncentrácií chemických látok, ako sú rôzne prachy, plyny. Typickú komunitnú pneumóniu, teda získanú v komunite mimo nemocnice, najčastejšie spôsobuje baktéria Streptoccocus pneumoniae. Pri atypickej pneumónii sú vyvolávajúcim agensom najčastejšie vírus chrípky, adenovírus, mykoplazmy, chlamýdia alebo legionella,“ vysvetľuje lekárka.
Všímajte si začiatok
Bez ohľadu na to, o aký zápal pľúc pôjde, ak spozorujete kašeľ, majte sa na pozore. „Príznaky pneumónie sú nešpecifické. Pri rôznej príčine ochorenia sa môžu vyskytnúť podobné ťažkosti. A priebeh ochorenia tiež nemusí byť rovnaký. Pre bakteriálny zápal pľúc je typický skôr náhly začiatok s triaškou a vysokou teplotou, suchým, dráždivým kašľom, môže sa objaviť aj bolesť pri kašli, pocit sťaženého dýchania, ďalej celková schvátenosť, nechutenstvo. Pri vírusovom pôvode sa symptómy vyvíjajú obyčajne pomalšie, predchádzať môže zápal horných dýchacích ciest, nádcha, bolesti hrdla,“ dodáva odborníčka.
Ak dusivo kašlete, pôjde určite o covid? „Pretože jednotlivé príznaky nie sú špecifické len pre zápal pľúc, lekár nemôže postaviť diagnózu len na ich základe. K správnej diagnóze sú potrebné ďalšie vyšetrenia, základom je fyzikálne vyšetrenie pacienta i pomocné laboratórne a prístrojové metódy ako trebárs vyšetrenie krvi, spúta, röntgenový snímok pľúc. Takže nie, nie je možné len na základe príznakov v ambulancii odlíšiť zápal pľúc spôsobený vírusom SARS-CoV2 od inej príčiny, takto jednoducho sa to nedá,“ objasňuje odborníčka
Covidový je iný?
Podľa príznakov a ťažkosti ich priebehu neodlíšite sami ani vírusový alebo bakteriálny zápal. A čím je charakteristický zápal pľúc vyvolaný covidom? „Poznatky o pneumónii vyvolanej vírusom SARS-CoV-2 sú nové, postupne sa dopĺňajú. Nie každý pacient, ktorý je SARS-CoV2 pozitívny a má ochorenie COVID-19, musí mať aj zápal pľúc. Väčšinou sa jedná len o infekciu horných dýchacích ciest, ktorá sa prejavuje teplotou, kašľom, môže sa pridať bolesť hlavy, slabosť – príznaky podobné prechladnutiu alebo chrípke. V ťažších prípadoch sa pridruží strata čuchu, či chuti,“ konkretizuje doktorka Malíková, že len u niektorých pacientov sa ťažkosti s dýchaním zhoršia a vyvinie sa zápal pľúc.
„Ten ale máva závažný priebeh a vážne poškodzuje pľúcne tkanivo. Znižuje sa schopnosť pľúc vymieňať dýchacie plyny – kyslík a oxid uhličitý. Takže organizmus trpí nedostatkom kyslíka – hypoxiou a následne sa spúšťa ďalšia kaskáda patologických reakcií v organizme. Ich výsledkom je multiorgánové poškodenie až zlyhanie orgánov a smrť pacienta,“ hovorí lekárka.
Kto je najviac ohrozený?
Fajčiari patria štandardne k skupinám ohrozeným zápalom pľúc, tým viac v čase pandémie, no nie len oni. „Vo všeobecnosti možno povedať, že viac ohrození sú ľudia s oslabenou imunitou, či už vrodenou, alebo v dôsledku iného chronického ochorenia kardiovaskulárneho, dýchacieho systému, pečene, obličiek, tiež diabetici, ľudia s autoimunitným ochorením, onkologickí pacienti a v neposlednom rade aj v dôsledku svojho zlého životného štýlu. Rizikovejšou skupinou sú starší ľudia a malé deti,“ pokračuje lekárka. S mierou rizika súvisia aj následky zápalu pľúc.
„Prognóza, komplikácie a následky sa budú vždy odvíjať od celkového zdravotného stavu človeka, od závažnosti priebehu ochorenia, vyvolávajúceho agens a taktiež od včasnej a účinnej liečby. Najčastejšou komplikáciou býva zápal pohrudnice. U starších ľudí s chronickým ochorením srdca môže dôjsť k zhoršeniu funkcie srdca a jeho zlyhávaniu. Inou zriedkavou, no závažnou komplikáciou môže byť vznik pľúcneho abscesu. Pri pomalom vstrebávaní zápalového procesu lokálne hrozí fibróza pľúcneho tkaniva, čím sa v podstate vyradí z funkcie dýchania a následkom bude pretrvávajúca dušnosť,“ dodáva doktorka Malíková.
Lieči sa dlho
Väčšina chorých sa zo zápalu pľúc dostane. Liečba má cieliť na vyvolávajúcu príčinu, teda vírus, baktériu či iný spúšťač. „V prípade bakteriálneho zápalu pľúc sú liekom prvej voľby antibiotiká. Okrem druhu baktérie treba určiť aj jej citlivosť na antibiotiká. V prípade vírusového zápalu pľúc je liečba skôr symptomatická a podporná, antivirotiká sa používajú v špecifických prípadoch. Symptomatická liečba znamená lieky znižujúce horúčku, tlmiace suchý dráždivý kašeľ a podporujúce rozpúšťanie hlienov,“ dodáva lekárka, že len správne prípravky nestačia.
„Dbajte aj na dostatočný príjem tekutín a vhodnej potravy. Strava počas choroby by mala byť ľahko stráviteľná, s dostatočným obsahom kvalitných bielkovín, vitamínov, stopových látok. Zabezpečte dostatočné vetranie miestnosti, pokoj na lôžku, dostatok spánku. Liečba a pracovná neschopnosť trvá v prípade nekomplikovaného priebehu ochorenia priemerne 3 až 6 týždňov,“ hodnotí lekárka, že dĺžka liečby a rekonvalenscencie je vždy individuálna a závisí od celkového zdravotného stavu, pridružených ochorení, priebehu a prítomnosti komplikácií počas ochorenia.
Pomôže vakcína?
Ak na nás v tomto čase útočia vírusy z každej strany, dá sa zápalu pľúc nejak predísť? Ochráni očkovanie proti pneumokokom pred horším priebehom covidu? „Očkovanie proti pneumokokom neochráni proti koronavírusu. Môže však ochrániť pred pneumokokovou superinfekciou, čiže komplikáciou pri už prebiehajúcom zápale pľúc spôsobenom napríklad vírusom chrípky alebo koronavírusom. Odporučiť a zvážiť očkovanie by mal vždy lekár, ten pozná pacienta komplexne a teda vie mu takpovediac ušiť očkovanie na mieru,“ hovorí Iveta Malíková.
Ve veřejném prostoru se začínají objevovat #FakeNews, že nás Evropská komise zdržuje v očkování, protože při nákupu vakcín zaspala. Opak je pravdou. Bez #EU bychom se k vakcínám dostali mnohem později. ➡ 