Míny, trhaviny ... a imitačné prostriedky

[Alchymista]

Prvá ukážka naznačuje, že "autor" veci príliš nerozumie... smer pohybu detonačnej vlne je pri pôsobení proti prekážke veľmi dôležitý.
Druhá ukážka je o dosť lepšia - ukazuje, aká dôležitá je u kumulatívnej nálože "predstavná" alebo "ohnisková" vzdialenosť.

[Alchymista]

Mína-nástraha ML-7 (Мина-ловушка)
Určenie:
- nástražná mína "na odľahčenie" na zabezpečie protipechotných mín série PMH a PMN-2 (ПМН-2) proti ostráneniu
- nástražná mína "na odľahčenie" pre zamínovanie nastražených predmetov s hmotnosťou viac ako 300 gramov.

Rozmery: 72х69х30 mm
Materiál tela míny - plast
Hmotnosť míny ~0,1kg, hmotnosť trhavej nálože: 2x30g VPP-5 v plastových púzdrach + 2x5g pentrit v plastových púzdrach
- plastové púzdra s náložami 2x30g sa dajú od plastového telesa s roznecovačom odpojiť

Roznecovač: kovový, mechanický, zaisteného typu, na odľahčenie
Doba odistenia roznecovača: 45sek až 20min

ML-7-3.jpg (21.75 KiB) Zobrazeno 5335 x

ML-7 zhora a zdola

ML-7_1.jpg (150.74 KiB) Zobrazeno 5335 x

[Alchymista]

https://t.me/combat_engineer/9997
Výbavička špecialistu pyrotechnik / EOD / NVS

[El Diablo]

Co je to karbodanubit?

Bývalý elektrikár z Prievidze

Chalmovský bol v čase spáchania skutkov zdravotne postihnutý, no do roku 1961 mal bežné zamestnanie – pracoval ako elektrikár v bratislavskej firme Hydrostav. Pochádzal z Prievidze. Pádom z elektrického stĺpa vedenia utrpel úraz hlavy, čo spôsobilo, že svoju profesiu už nemohol vykonávať.

Firmu žiadal o odškodné a dostali sa až pred súd, no Hydrostav v roku 1963 ukončil s Chalmovským pracovný pomer. O štyri roky neskôr mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 527 korún. Obrátil sa na súd a žiadal o zvýšenie, priznali mu 702 korún.

Chalmovský to však stále považoval za nízky príjem a dožadoval sa, aby mu bol dôchodok spätne priznaný už od dňa úrazu v sume 300-tisíc korún. Po rokoch poberania dôchodku sa rozhodol vec vziať do vlastných rúk. Zaobstaral si trhavinu karbodanubit a na ministerstvo spravodlivosti sa pobral 16. januára 1973.

https://bratislavaden.sk/bratislavske-k ... avu-spust/

[fletcher]

Důlně bezpečné trhaviny

Trhavina Druh Výrobce Výb tep(kcal/kg) Výbuch. tep(°C) Det rychl(m/s)
Přenos detonace (cm) Kyslíková bilance (+ %)

Carbodanubit plas.protiprach CHZ Litvínov 912 2474 5300
9 2,2

[mzprx]

Asi kvoli obsahu karboxymetylcelulózy.
https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/0003 ... ion?lng=sk

[Alchymista]

"Danubit" bola obchodná značka Istrochem Bratislava, predtým Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave, a ešte predtým Chemických závodov Dynamit Nobel Bratislava (bývalá "dimitrovka" a predtým "dynamitka")
Takže "danubitov", ako priemyslových trhavín, bolo mnoho druhov.

CarboDanubit je bansky bezpečná protiprachová trhavina - "bansky bezpečné" trhaviny sa vyznačujú okrem iného neutrálnou kyslíkovou bilanciou, malým vývinom toxických plynov, predovšetkým CO a NOx a "krátkym plameňom".

Pre použitie v uhoľných baniach sú určené protiprachové a protiplynové trhaviny - prvé majú zníženú schopnosť zapáliť zvírený uhoľný prach, druhé aj zníženú schopnosť zapáliť metán. Dosahuje sa to obvykle zníženou výbuchovou teplotou, tým, že netvoria "tuhé zvyšky" (hlavne "sadze") a v niektorých prípadoch aj "plášťovaním" - náložka má dve vrstvy, vnútornú z výkonnejšej trhaviny a vonkajšiu z menej výkonnej trhaviny alebo priamo z inertnej hmoty. Výsledkom je znížená detonačná rýchlosť a "krátky plameň"

[Alchymista]

z vlastní zahrádky - jedna stará grafická práca
"formovanie kumulatívneho lúča z kuželovitej kumulatívne vložky konštantnej hrúbky rovinnou detonačnou vlnou"
časové intervaly nie sú rovnaké

K009.png (9.86 KiB) Zobrazeno 2053 x

K010.png (7.9 KiB) Zobrazeno 2053 x

K011.png (7.63 KiB) Zobrazeno 2053 x

K012.png (7.89 KiB) Zobrazeno 2053 x

K013.png (6.18 KiB) Zobrazeno 2053 x

K014.png (7.63 KiB) Zobrazeno 2053 x

K015.png (7.52 KiB) Zobrazeno 2053 x

vzorom boli obrázky zábleskovej roetgenovej kamery, ktoré už nemám (odišiel disk)

[inzo]

predpokladám, že tá zadná časť lúča, ktorá sa odtrhla spôsobovala spomaľovanie tej rýchlejšej prednej časti - vidno ako ju naťahuje až kým sa neoddelí, takže v praxi sa ešte pohrajú s tvarom vložky alebo s jej stenami

[Alchymista]

Nie. Je tam rozdiel rýchlostí, "gradient rýchlostí pozdĺž formovaného lúča".
Lúč sa vytvára z "vnútorných" vrstiev vložky (na strane dutiny), tĺk z vonkajších častí (na strane trhaviny). Pri dlhšom lete sa podobne roztrhá i samotný lúč. Nie je "vyťahovanie", ale naopak "vytláčanie" lúča z vnútornej časti tĺku.
Vonkajšie časti tĺku sa pohybujú odzadu do stredu, k ose nálože, a vytláčajú vnútornú časť vpred. Vektor pohybu častí vložky pred dopadom na povrch tĺku je vektorovým súčtom kolmice k pôvodnému povrchu vložky a vektoru pohybu detonačnej vlny (zjednodušene povedané)

Moment, kedy je "spotrebovaná" trhavina, K009 a K010 (posledný so žlto vyznačenými splodinami), zodpovedá zhruba momentu, kedy čelo kumulatívneho lúča dopadá na pancier.

Celý dej, zobrazený na kresbách, prebehne za 10-15 MIKROsekúnd.

[Ekolog]

Připomínám německé ženijní kumulativní nálože z počátku II. s. v., třeba typ 12,5 kg a typ 50 kg, používané proti pevnostem. U těchto náloží byla dutina polokulovitá, vložka byla ze zinku. Tehdy se ještě o vzniku kumulativního paprsku moc nevědělo. Stejným případem jsou i granáty 75 mm Gr.38 Hl/A, B,a C, kde jsou použity i polokulovité tvary vložky. Průbojnost 81, 87 a 115 mm. Tedy nic moc.
A samozřejmě se nic nevědělo o vlivu rotace granátu na formování kumulativního paprsku, kdy rotace vlivem odstředivé síly roztahuje kumulativní paprsek do většího průměru. Tím klesá průbojnost.
A nikdo tenkrát neznal vliv přepážek a clon v náloži, které formují úhel dopadu detonační vlny na vložku.
Tenkrát asi vysokorychlostní záblesková RTG kamera nebyla moc používaná...
Nicméně smekám před tehdejšími inženýry z projektu Manhattan, kdy k testu formování implozní nálože byla použita vysokorychlostní záblesková RTG kamera. A nebylo to možná i poprvé?
Jinak moc krásná simulace. Něco přikládám.

[Alchymista]

Vec sa má tak, že nemci až do konca vojny "nepochopili" fyzikálny princíp fungovania kumulatívnej nálože a išli cestou "pokus-omyl".
Američania začali na konci 30. rokov používať kumulatívne nálože v "perforátoroch" v ropných vrtoch - a to znamenalo peniaze na skúmanie a vývoj.
V ZSSR sa zasa s usmernenými náložami s dutinou hral nejaký akademik od polovice 20. rokov (prachovú nálož s dutinou úspešne použil ruský sapér - má aj meno - proti hradbám pri nejakom obliehaní okolo roku 1870-1880 a v zhruba rovnakom čase aj proti lodi na Dunaji), niekedy na prelome 20.-30. rokov vymyslel vložku a začal pracovať na matematickom a fyzikálne správnom popise deja...

Kedysi som na palba.cz vyhodil dlhší článok, svoju seminárku zo začiatku 90. rokov (vie čert či tam ešte je... zostali mi len nejaké obrázky, seminárka pošla s diskom..)

[kenavf]

...
Američania začali na konci 30. rokov používať kumulatívne nálože v "perforátoroch" v ropných vrtoch - a to znamenalo peniaze na skúmanie a vývoj. ..

To som videl používať ešte teraz

https://www.drillingmanual.com/shaped-c ... rforating/

[Alchymista]

Samozrejme, používa sa to stále, v ropnom priemysle i v plynárstve. A stále sa to zdokonaľuje.