Suchoj Su-57 (T-50)

[Juraj]

Aku vyhodu ma vedenie impulzov cez sklenene vlakna oproti drotom? Vacsia sirka pasma? Odolnost proti ruseniu? Uspora hmotnosti? Nechce sa mi to studovat

[Alchymista]

hlavne rušenie a interferencie, a zrejme aj šírka pásma. V modernej bojovej mašine je nejakých 15-20km drôtov a viacvodičových káblov.

[Skeptik]

Ano, LEX / LERX jsou jedním ze způsobu vírového přechodu.
Ne "generátor vírového proudění" (anglický vortex generator), to je něco trošku jiného, byť se taky využívá vírové proudění.
Jinak je trochu absurdní, že ačkoli se LERXy začaly studovat až někdy v 60-tých letech, jakési jejich náznaky můžeme nalézt již na některých letadlech WWII ... třeba P-51 či La-5. Jejich konstruktéři na jejich účinnost ale přišli tak nějak ze zkušenosti. U La-5FN byl tento "LERX" dokonce zvětšen, jako protivývrtkové opatření.
Přiznám se, že nevím, zda má Su-57 řízení FBW či FBL. Ony se od sebe ale prakticky neliší FBL je možná o něco lehčí - což je u tak malého letadla jako je Su-57 zanedbatelné. A pak možná ještě odolnost vůči rušení (byť jsem o zarušení FBW nikdy neslyšel).
Vlastníku signálu je jedno, zda "běží" jako elektromagnetický impuls po drátu, či světelný impuls po optickém vlákně.

[Alchymista]

klasická schéma mechanizácie krídla
funkcia spoilerov je skoro vždy kombinovaná,
koncové telesá vyzerajú rôzne - "klasická" je kvapkovitá nádrž, novšia je "winglet/a"
sloty a klapky nemajú na spodnej strane krídla rovnakú hĺbku, ako na hornej strane

na niečo som určite zabudol... :???:

[Tomas BB SK]

tak sklopna cast "naplivu", ak by bola kazda ovladana samostatne by (okrem zvysovania vztlaku trupu napr. pristatie, vzlet) mohla regulovat vztlak trupu na kazdej strane inak takze by mala podobnu funkciu ako flaperony... Pri vysokych uhloch nabehu by sa tim dalo lietadlo riadit (klopenie). V sucinnsoti s vektorovatelnou tryskou to moze mat zaujimave efekty...

Okrem ineho by este mohol posobit ako aerodynamicky brzda (stit) pro pristati na skratenie drahy (podobne ago u gripenu).

O par rokov ked budeme mat napozerane z leteckych sni budeme vediet naisto ... Skuda ze u nas ho neuvidime. A ak by sme ho aj nahodou videli, bude to znamenat ze uz sme v prdeli ...

[riho]

Myslel som skôr rýchlosť fotónu (FBL), proti rýchlosti elektrónu FBW. Ale aj šírka pásma a EM emisie majú pre tento typ lietadla určite svoju váhu. Predsa len posielať jedným vodičom 10 signálov a Xkrát násobne viac signálov pri tak masívnej mechanizácii má svoje čaro.

Nebol vírový prechod spolu s mechanizáciou nábežnej hrany za schopnosťou lietadiel 4. generácie lietať pri veľkom uhle nábehu?

[Alchymista]

Vyššia rýchlosť prenosu signálu nebude významná - vo vláknovej optike je rýchlosť fotonov ~220-250 000km/s, teda asi 8-10x vyššia ako v elektrických vodičoch, ale zasa treba započítať oneskorenia na nevyhnutných opto-elektronických prevodníkoch. V "stíhačoch" sú prenosové trasy relatívne krátke, pod 10 metrov, takže úspora z vysokej rýchlosti nie je až tak veľká. U veľkých lietadiel typu "strategický bombardér" to už môže byť zaujímavejšie.

Vírový prechod a rozsiahla mechanizácia krídla sú len časťou z niekoľkých dôvodov dosiahnutia "supermanévrovosti" - podľa mňa hlavnou príčinou bola zmena celkového prístupu k riešeniu aerodynamiky lietadla umožnená zavedením počítačov do projektovania.
Vidieť to už na aerodynamických návrhoch "konvenčnejšie riešenej" F-15 a "progresívnejšej" F-16. Na sovietskej strane potom na Mig-29 , ale hlavne na neskoršom Su-27. Práve u posledného je možné pekne dokumentovať "prerod" a následný rozvoj celej aerodynamickej koncepcie medzi prvými prototypmi T-10, neskoršími sériovými Su-27P, cez Su-27IB, Su-27FN, Su-32, k Su-30, Su-33, Su-34, Su-35, Su-37...

[kenavf]

A nie sú Mig-29 a Su-27 úplne identická aerodynamická konštrukcia až na nejaké detaily?V čom by tam bol nejaký zásadný rozdiel?

[Alchymista]

Vychádzajú síce aerodynamicky z rovnakých základných prác CAGI, ale vývoj bežal samostane.
Podstané je, že Mig nie je FBW, má viacmenej klasický mechanický systém riadenia, čo znamená, že aerodynamický koncept CAGI má "obe základné riešenia" - aj klasické stabilné, aj nestabilné

[kenavf]

To viem že nie je FBW, ale to ovplyvní aerodynamickú konštrukciu "len" v tom že pri FBW býva aerodynamicky nestabilná.
Respektíve že aerodynamická nestabilita už priamo potrebuje ovládanie počítačom.
Pod tou aerodynamickou konštrukciou by som viac bral napríklad to "vztlakové teleso", a iné aerodynamické vychytávky a v tom sa Mig a Su veľmi podobajú a nevidím tam rozdiel.

[martanus]

Co vím já tak moderní letadla se navrhují jako nestabilní kvůli manévrovatelnosti. A stabilitu jim zajištuje počítač.

[Alchymista]

"aerodynamickú koncepciu CAGI" si nesmieme predstavovať ako nejaké obrázky či nákresy, ale skôr ako hrubú knihu teoretických, poloempirických a empirických vzorcov a k nim príslušných tabuliek parametrov.

martanus - kľúčová otázka znie: Odkedy to tak je?

[Hektor]

Takze im mohol kľudne výjsť aj katamaran.

[Alchymista]

Kľudne vráta od hangáru s vrátnicou a prívesným vozíkom... Parametre letu a manévrovateľnosti zostanú zachované.

[kenavf]

Takze im mohol kľudne výjsť aj katamaran.

Myslíš niečo takéto?

[martanus]

kľúčová otázka znie: Odkedy to tak je?

Podle mě od kachniček.

[Alchymista]

to asi nie...
Ak totiž myslíš koncepciu "kachna" (utka, canard), tak tá je naopak NAJSTARŠIA funkčná :jo:
Eroplán bratov Wrightovcov bol totiž tiež - "kachna".

[martanus]

Ano myslel, tehdy létali pomalu

https://cs.wikipedia.org/wiki/Kachna_(letectv%C3%AD)

Hlavní nevýhodou kachní koncepce je zhoršená stabilita letadla při letu. U moderních stíhacích letounů (např. JAS 39 Gripen) ale tato přirozená nestabilita naopak pomáhá k lepší obratnosti stroje při manévrování (udržování stability ve vysokých rychlostech je ale možné pouze díky elektronice, viz fly-by-wire).

[WuVirr]

Pořád se bavíte o Suchoj Su-57 (T-50), nebo se tu rozjíždí ?

[Alchymista]

myslím, že off-topic ešte nie sme - reč ide o aerodynamickej koncepcii a treba si teda objasniť "pojmoslovie" aj funkcie, pretože sme tu v tejto veci všetci len laici, viac alebo menej znalý.

martanus - lietalo sa neskôr aj celkom rýchlo, a stále to nebolo treba riadiť počítačom, často ani analogovým. Hoci piloti by zaň boli určite vdačný. Spomeniem škaredý Curtiss-Wright XP-55 Ascender, krásny Kjúšú J7W Šinden, hnusnokrásny MiG-8 Utka, bezpilotný North American Navaho... A samozrejme "prelomový" Saab J-37 Viggen, aj keď ten už počítače zapájal.