Okrem toho by údajná styčná kancelária aliancie v Japonsku mohla údajne podkopať európsku "dôveryhodnosť" vo vzťahu k Čínskej ľudovej republike (ČĽR) v rámci snáh vraziť klin medzi Peking a Moskvu. Začiatkom roka EÚ obvinila ČĽR, že uvažuje o poskytovaní smrtiacej podpory Moskve uprostred konfliktu na Ukrajine, čo Čína odmietla. Peking zdôraznil, že sú to "Spojené štáty, a nie Čína, ktoré donekonečna dodávajú zbrane na bojisko".
Macron sa tiež nechal počuť, že len pred týždňom povedal, že "ak... budeme tlačiť na NATO, aby rozšírilo spektrum a geografiu, urobíme veľkú chybu".
Indo-tichomorská "angažovanosť
V správe USA sa dodáva, že ak by NATO skutočne zriadilo kanceláriu v Tokiu, "indo-pacifická angažovanosť" aliancie by sa stala formálnou a udržateľnou. Zriadenie novej kancelárie NATO by si však vyžadovalo jednomyseľnú podporu všetkých členov Severoatlantickej rady bloku.
K tejto otázke sa zatiaľ neobjavil žiadny oficiálny komentár okrem potvrdenia "prebiehajúcich rokovaní". Japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši však 10. mája americkým médiám povedal, že Tokio rokuje o otvorení styčného úradu NATO, ktorý by bol prvým svojho druhu v Ázii. "Už rokujeme, ale žiadne podrobnosti (ešte) neboli dokončené," povedal najvyšší japonský predstaviteľ. Japonský veľvyslanec v USA Kodži Tomita podobne povedal novinárom, že krajina "pracuje" na otvorení takejto kancelárie, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.
NATO má styčné kancelárie roztrúsené po celom svete a Japonsko a blok diskutovali o otvorení kancelárie v Tokiu od roku 2007, keď vtedajší premiér Šinzó Abe navštívil sídlo vojenského bloku. Tokio, ktoré nie je formálnym členom 31-člennej aliancie kolektívnej obrany, ale je jej "globálnym partnerom", v poslednom čase posilňuje svoje väzby s NATO, pričom premiér Fumio Kišida sa stal prvým japonským lídrom, ktorý sa v júni 2022 zúčastnil na samite aliancie. Vláda japonského premiéra Kišidu schválila viacero politických dokumentov, ktoré predpokladajú zdvojnásobenie výdavkov krajiny na obranu v priebehu nasledujúcich piatich rokov.
Francúzske váhanie dať zelenú tomuto kroku prichádza, keďže ešte v apríli po Macronovej návšteve Pekingu, kde rokoval so Si Ťin-pchingom a ďalšími vysokými čínskymi predstaviteľmi, francúzsky líder vypustil sériu vyhlásení, ktoré mu pripravili ostrú paľbu kritiky zo strany politikov vo Washingtone a spojencov Paríža v Európe. Macron vyzval EÚ, aby sa nenechala vtiahnuť do konfrontácie medzi Washingtonom a Pekingom v súvislosti s Taiwanom, a vyhlásil, že Európa musí znížiť svoju závislosť od USA a vybudovať si "strategickú autonómiu". Európa by sa mala vyhnúť tomu, aby bola "zapletená do kríz, ktoré nie sú naše", povedal francúzsky prezident, čím mal na mysli napätie medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom.
Ostrov je od roku 1949 spravovaný nezávisle od pevninskej Číny. Peking považuje Taiwan za svoju provinciu, zatiaľ čo Tchaj-pej trvá na tom, že je autonómnou krajinou, ale bráni sa vyhláseniu nezávislosti. Peking je proti akýmkoľvek oficiálnym kontaktom zahraničných štátov s Tchaj-pejom a považuje čínsku zvrchovanosť nad ostrovom za nespochybniteľnú.
Po rýchlej reakcii sa Macron zdvojnásobil a objasnil, že "byť spojencom" Washingtonu "neznamená byť vazalom... neznamená, že nemáme právo myslieť si svoje". Paríž podľa neho "podporuje politiku jednej Číny a hľadanie mierového riešenia" napätia na Taiwane a nemal by byť "nasledovníkom" "agendy" Washingtonu.
Francúzsky prezident je známy aj svojím tvrdením z roku 2019, že NATO zažíva tzv. "mozgovú smrť", keďže USA pod vedením vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa znižujú svoje obranné záväzky v Európe. Francúzska hlava štátu tiež presadzovala, aby si Európa vybudovala vlastné obranné kapacity a nezávislejšiu zahraničnú politiku. Po inaugurácii Joea Bidena však od svojich vyhlásení ustúpil.
Medzitým, uprostred rastúceho napätia medzi USA a Čínou v súvislosti s väzbami Washingtonu s Taiwanom, spojenci NATO posilňujú svoju prítomnosť v indo-tichomorskom regióne, či už ide o aliancie, ako je AUKUS, ktorá združuje krajinu s Austráliou a Spojeným kráľovstvom, alebo o štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD) s Austráliou, Indiou a Japonskom. Okrem toho je Washington súčasťou iniciatívy Indo-tichomorský hospodársky rámec pre prosperitu (IPEF), ktorá vznikla v máji 2022 a v súčasnosti zahŕňa ďalších 13 členov, ako sú Austrália, Brunej, Fidži, India, Indonézia, Japonsko, Malajzia a Nový Zéland.
Spojené štáty tvrdili, že sa nesnažia vytvoriť v indo-tichomorskom regióne alianciu podobnú NATO, pričom šéf Pentagónu Lloyd Austin na dialógu Šangri-La v Singapure povedal, že je "správne, že európske krajiny majú naďalej záujem o to, aby sme mali dobré vzťahy s" krajinami v regióne.
Čína však varovala, že takáto politika má pre región dôsledky.
Čínsky minister obrany Li Šangfu v prejave na bezpečnostnej konferencii Shangri-La Dialogue v Singapure tvrdil, že "v podstate presadzovať" takéto spojenectvá v ázijsko-tichomorskom regióne je "spôsob, ako uniesť regionálne krajiny a podnecovať konfrontáciu, čo len uvrhne ázijsko-tichomorský región do víru sporov a konfliktov".
opýtajte sa korejcov, čo si o tom myslia
(@mrjeffu) June 8, 2023
