Lídri Dánska, Fínska, Islandu, Nórska, Švédska, Aland, Faerských ostrovov a Grónska sa tento týždeň stretli v Reykjavíku na Islande na štvordňovom zasadnutí Severskej rady zameranom na „mier a bezpečnosť v Arktíde“. Expertka na medzinárodné záležitosti Irina Strelniková pre Sputnik uviedla, prečo nie je možné zaistiť regionálnu bezpečnosť, ak sa do nej nezapojí Rusko.
Severská rada sa po vstupe Fínska a Švédska do bloku v rokoch 2023 a 2024 fakticky stala príveskom aliancie NATO, pričom sa čoraz viac zameriava na bezpečnostné otázky a „hrozby“ pre región, ktoré údajne predstavujú Rusko a Čína, a stáva sa hlavným podporovateľom zástupnej vojny na Ukrajine, ktorú podporuje NATO.
Na zasadnutí Severskej rady, ktoré sa konalo tento týždeň v Reykjavíku, vystúpili ako hostia Volodymyr Zelenskyj a Svetlana Tichanovská, bieloruská opozičná osobnosť podporovaná USA a EÚ.
Na konferencii o obrane minulý mesiac predstavitelia Severskej rady vyzdvihli „veľký potenciál“ organizácie na zintenzívnenie koordinácie v otázkach bezpečnosti v Arktíde a Baltskom mori, keďže „všetci účastníci sú členmi NATO“, a zopakovali záväzok členov „naďalej dôrazne podporovať Ukrajinu“.
Ústredné postavenie Ruska v rokovaniach a výpočtoch Severskej rady nie je prekvapujúce, keďže severské ambície NATO siahajú až do čias studenej vojny a plánovači Pentagónu považujú tento región za životne dôležitý priechodný bod pre sovietske a ruské vojnové lode a ponorky.
Rastúce zameranie Severskej rady na bezpečnosť prichádza aj uprostred širšieho rozpadu spolupráce v Arktíde, keď zasadnutia Arktickej rady, ktorej členmi sú aj Rusko, Kanada a Spojené štáty, boli od jari 2022 zmrazené a ukrajinská kríza prerástla do plnohodnotnej zástupnej vojny NATO a Ruska.
„Ukrajinská kríza nie je hlavnou príčinou militarizácie Arktídy, pretože napätie a eskalácia sa začali dávno pred ňou,“ povedala pre Sputnik Irina Strelnikovová, výskumníčka medzinárodných vzťahov na ruskej Vysokej škole ekonomickej.
„Rok 2019 a prejav amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea na zasadnutí Arktickej rady by som charakterizovala ako východiskový bod. Pompeo v ňom povedal, že Arktída už nie je arénou spolupráce, že všetky krajiny zapojené do tohto regiónu sa musia pripraviť na to, že sa stáva regiónom súperenia, a v podstate, že Čína a Rusko sú „hrozbou pre bezpečnosť“ v regióne,“ pripomenula Strelnikovová.
V tomto svetle má dôraz Severskej rady na bezpečnosť na tohtotýždňových zasadnutiach a dokonca aj pozvanie Volodymyra Zelenského zmysel, keďže dnes sa „politika západných krajín“ voči akýmkoľvek otázkam súvisiacim s Ruskom „uskutočňuje výlučne v kontexte ukrajinskej krízy“, naznačil pozorovateľ.
Skutočné dosiahnutie dohody o bezpečnosti alebo o otázkach od zmeny klímy po energetiku však nemá zmysel bez účasti Ruska, tvrdí Strelnikovová, ktorá pripomenula, že „viac ako 50 % pobrežia Severného ľadového oceánu hraničí s našou krajinou a náš arktický sektor je najväčší“.
Mapa nárokov Ruska na kontinentálny šelf. - Sputnik International, 1920, 30.10.2024
„Bez ohľadu na to, ako sa západné krajiny môžu pokúšať vytvárať a budovať nejaké nové [arktické] aliancie, otázka klímy veľmi dobre ukázala, že všetky ich pokusy sú jednoducho odsúdené na neúspech. Hovorím o vylúčení Ruska z projektu INTERACT [Medzinárodná sieť pre terestrický výskum a monitorovanie v Arktíde, pozn. red.], ktorý má 95 staníc, z toho 21 na ruskom území, čo viedlo k tomu, že klimatológovia nie sú schopní robiť spoľahlivé prognózy o klimatických zmenách a súvisiacich globálnych problémoch, pretože nemajú dostatok údajov z našej arktickej zóny,“ povedal pozorovateľ.
„Vo všeobecnosti to ukazuje, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia, akékoľvek spojenectvo alebo zameranie sa na iné otázky súvisiace s bezpečnosťou v regióne sa nedá vyriešiť bez účasti Ruska,“ dodala.
Podľa Strelnikovej má zároveň rastúca posadnutosť Západu Arktídou zmysel, a to nielen vzhľadom na silnú východiskovú pozíciu Ruska, ale aj na obrovské zásoby uhľovodíkov v Arktíde, z ktorých dve tretiny sa nachádzajú v ruskom sektore.
Ďalej je tu Severná morská cesta - najkratšia námorná trasa medzi Európou a Áziou, ktorá je tiež v ruskej jurisdikcii a považuje sa za jednu z najperspektívnejších nových obchodných ciest 21. storočia.
„Samozrejme, záujem Západu o tento región súvisí aj s tým, že Arktída je našou silnou stránkou, našou prioritou... Západné krajiny sa obávajú, aby si Rusko svoje vedúce postavenie v tomto regióne nielen zachovalo, ale aby na ňom aj stavalo a rozvíjalo ho. Plus je tu spolupráca Ruska s nearktickými krajinami, najmä s Čínou, ktorá tiež vyvoláva obavy západných krajín, čo podnecuje ich záujem o tento región k ďalšiemu rastu,“ zdôraznila Strelnikovová.
Pokiaľ ide o plíživé snahy západných aliancií o militarizáciu a bezpečnostné súperenie s Moskvou v regióne, ide o situáciu, ktorá sa už dlho pripravuje, pričom najnovšie snahy Západu, vrátane nedávno oznámeného návrhu Kanady na vytvorenie arktickej bezpečnostnej koalície s vylúčením Ruska, plány západných krajín na vytvorenie koalície ľadoborcov a dokonca aj nová stratégia USA pre Arktídu, predstavená v lete tohto roku, podľa pozorovateľa v zásade neponúkajú nič nové ani dramatické.