Čína

[skflanker_]

Čína predbehla USA v rebríčku najrýchlejších superpočítačov

Čína obsadila 1. miesto v rebríčku najrýchlejších superpočítačov na svete. Podarilo sa jej tak ukončiť takmer 10-ročnú dominanciu USA. Čínsky systém s názvom LineShine sa umiestnil na čele ostro sledovaného rebríčka TOP500, ktorý bol zverejnený v pondelok 22.06.2026 na významnej konferencii v nemeckom Hamburgu. Naposledy v ňom Čína viedla v roku 2017. Rebríček sa zverejňuje 2x ročne od roku 1993 a slúži ako neformálna tabuľka výsledkov svetových superveľmocí v oblasti výpočtovej techniky.
Na 2. mieste skončil doterajší držiteľ vedúceho postavenia, zariadenie El Capitan amerického ministerstva energetiky, ktoré je umiestnené v Národnom laboratóriu Lawrenca Livermorea v Kalifornii a ktoré vláda USA využíva na rozvoj a udržiavanie svojich zásob jadrových zbraní. Spojené štáty stále držia aj 3. a 4. priečku v onom rebríčku. Prvú päťku uzatvára nemecký JUPITER Booster.
Systém LineShine sa nachádza v meste Šen-čen a využíva iba čipy vyvinuté v Číne. Zrejme preto odborníci citovaní agentúrou Reuters uviedli, že prvenstvo v rebríčku najvýkonnejších superpočítačov na svete možno viac vypovedá o snahe Číny preukázať sebestačnosť v oblasti výpočtovej techniky než o jej postavení v celosvetovom závode v oblasti umelej inteligencie (AI).
Superpočítače sa po celé desaťročia skladali z mnohých samostatných strojov, ktoré riešili zložité vedecké problémy a boli prevažne doménou národných ústavov a univerzít. Na zaradenie do rebríčka TOP500 musia prevádzkovatelia superpočítačov vykonať sériu referenčných testov, ktorých cieľom je napodobniť takúto prácu.
Spoločnosti, ako sú Microsoft, Amazon či Google, však podľa Reuters v posledných rokoch vybudovali vlastné obrovské počítače, ktoré namiesto vedeckých úloh prispôsobili na účely AI. Väčšina z týchto firiem sa nerozhodla zapojiť do súťaže o miesto v rebríčku TOP500.

Zdroj https://www.teraz.sk/zahranicie/cina-pr ... lanok.html z 24.06.2026

[Alchymista]

https://www.echo24.cz/a/Hz9SW/zpravy-sv ... j-wan-cina
Tchaj-wan zahájil pětidenní vojenské cvičení, v ulicích hlídkují tanky

Tchaj-wan v pondělí zahájil pětidenní sérii vojenských cvičení, jejichž cílem je posílit bojovou připravenost ostrova pro případ čínského vojenského útoku. Informovala o tom agentura AP. Ve městě Tchao-jüan, kde se nachází největší mezinárodní letiště na ostrově, projížděly ulicemi a po dálnicích tanky.

Cvičení okamžité bojové pohotovosti mají za cíl otestovat, jak rychle by bylo možné nasadit vojenské jednotky v případě, že by Čína z pravidelných vojenských aktivit sahajících od hlídkování válečných lodí v blízkosti Tchaj-wanu až po přelety dronů přešla do přímé bojové fáze.

Tchajwanské ministerstvo obrany informovalo o konání pětidenních manévrů v neděli odpoledne. V prohlášení uvedlo, že cvičení mají být realistická s důrazem na reálná místa a čas a střelbu ostrými náboji.

Čínská armáda vyslala od neděle do pondělního rána směrem k Tchaj-wanu 23 letadel, uvedlo tchajwanské ministerstvo obrany. Doprovázelo je sedm válečných lodí a pět dalších čínských plavidel. Čína směrem k ostrovu vysílá válečná letadla, drony a lodě prakticky denně.

Čína považuje ostrovní stát za součást svého území a nevylučuje jeho obsazení silou. Tchaj-wan funguje de facto nezávisle od roku 1949 a má vlastní vládu a demokratické zřízení, zatímco v Číně trvá vláda jedné strany.

[IgorT]

Do najvyššej budovy v Pekingu narazilo lietadlo

Do horných poschodí najvyššej budovy v čínskom hlavnom meste Peking narazilo v piatok malé lietadlo. Zábery zverejnené na sociálnych sieťach zachytili trosky padajúce z mrakodrapu CITIC Tower vysokého 528 metrov, zadnú časť lietadla a rozbité okno taxíka na ulici, informovala stanica CNN, píše TASR.

https://twitter.com/i/status/2070482754802696269
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/82 ... -lietadlo/

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260630/china ... 77779.html
Čína je pripravená konštruktívne riešiť obchodné spory s EÚ – ministerstvo zahraničných vecí

PEKING (Sputnik) – Čína je pripravená konštruktívne a primerane riešiť obchodné spory s EÚ, uviedol v utorok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun.
V pondelok obe strany formálne zaviedli mechanizmus bilaterálnych konzultácií o obchode a investíciách, pričom prvé stretnutie sa konalo v Bruseli, kde identifikovali štyri oblasti spolupráce, a to vyrovnanie obchodu a investícií, kontrolu vývozu, práva duševného vlastníctva a reformu WTO.
„Čína je pripravená posilniť komunikáciu a konzultácie s EÚ a na základe rovnosti, rešpektu a vzájomnej prospešnosti primerane a konštruktívne riešiť obchodné nezhody, pričom spoločne zabezpečí stabilitu globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov,“ uviedol Guo na tlačovej konferencii.
Ďalej opísal Čínu a EÚ ako „partnerov, nie protivníkov“ a povedal, že obe strany by mali prehĺbiť spoluprácu a usilovať sa o spoločný rozvoj.

[skflanker_]

Čínské společnosti již po celé zemi nasadily 2 108 autonomních těžkých nákladních vozidel úrovně SAE 3+, což představuje další důležitý krok na cestě k rozsáhlé komerční nákladní dopravě s využitím bezpilotních vozidel. S dalším rozvojem autonomní logistiky mohou tyto nákladní vozy přispět ke zvýšení efektivity, snížení provozních nákladů a změnit budoucnost meziměstské přepravy.

Zdroj https://t.me/selskyrozum/179997 z 06.07.2026

[petrp]

Tajfun Bavi dorazil k Číně, úřady evakuovaly přes 1,7 milionu lidí
Tajfun Bavi dorazil v sobotu pozdě odpoledne SELČ k pevnině Číny, konkrétně k provincii Če-ťiang. Podle státních médií se očekává, že se dále bude pohybovat severozápadním směrem do vnitrozemí a jeho síla bude postupně slábnout. Napsala to agentura AP, podle níž čínské úřady kvůli blížícímu se živlu evakuovaly přes 1,7 milionu lidí a vyhlásily pohotovost. Už předtím Bavi přinesl vydatné deště a silný vítr na japonské souostroví Sakišima a minul sever Tchaj-wanu, kde úřady rovněž preventivně evakuovaly tisíce lidí, informovaly v sobotu agentury Reuters a AFP.
https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/sv ... idi-375468

[Alchymista]

https://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/dev ... my-v-cine/
Devět set hadů včetně jedovatých kober uniklo z farmy v Číně

Po ničivých povodních vyvolaných tajfunem Maysak uniklo z chovné farmy hadů ve vesnici Dengwei v čínském Hengzhou zhruba 800 až 900 hadů, mezi nimi i jedovaté kobry.

Farma byla zatopena poté, co v pondělí 6. července praskly hráze poblíž ležících přehrad Liulan a Jünbiao.

Chovné farmy v oblasti běžně chovají tři druhy hadů – kobry, korálovky (king rat snake) a užovky vodní, přičemž jedovaté jsou pouze kobry.

Podle úřadů byla většina uniklých hadů nejedovatá, přesto už došlo k incidentům: jeden vesničan byl hadem pokousán a musel podstoupit neodkladné ošetření v nemocnici, další žena po kousnutí – pravděpodobně kobrou uniklou z jedné ze zatopených farem – zemřela.

Čínsky prístup k osobnej bezpečnosti je "svojrázny". V pofigizme tronfnú aj rusov.

[petrp]

Čína ukazuje, že o úspěchu nerozhoduje jen ideologie
Vzestup Číny patří k nejvýznamnějším ekonomickým i geopolitickým změnám posledních desetiletí. Po skončení studené války v Evropě převládal názor, že hospodářský rozvoj bude dlouhodobě spojen především s liberalizací politických systémů. Čínská zkušenost však ukazuje, že realita je podstatně složitější.
Pod vedením Komunistické strany se Čína během několika desetiletí stala největší světovou výrobní ekonomikou, výrazně omezila chudobu a postupně se zařadila mezi světové lídry v řadě technologických oborů – od vysokorychlostní železnice přes elektromobilitu až po umělou inteligenci. Vývoj země přiměl ekonomy i politology znovu přemýšlet nad tím, zda tradiční dělení na kapitalismus a socialismus ještě dokáže vysvětlit, proč jsou některé státy dlouhodobě úspěšnější než jiné.

Server The European Conservative upozorňuje, že západní debata často nahlíží na jednotlivé státy především prizmatem ideologických kategorií. Čína bývá označována jako socialistická ekonomika, státní kapitalismus nebo tržní socialismus. Ani jedno z těchto označení ale samo o sobě nevysvětluje tempo jejího hospodářského růstu ani schopnost reagovat na technologické změny. Řada ekonomických studií naopak poukazuje na význam kvalitních institucí, předvídatelného prostředí, investic do vzdělávání, infrastruktury a výzkumu i podpory podnikání a inovací. Právě těmto faktorům věnuje moderní institucionální ekonomie stále větší pozornost.
https://www.prvnizpravy.cz/zpravy/byzny ... ideologie/

[skflanker_]

Dodávky ruskej ropy do Číny vzrástli o takmer 17 %

Peking naďalej zvyšuje nákupy ropy z Ruska. Za prvý polrok 2026 vzrástol import ropy z Ruska o 16,7 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka 2025 a dosiahol 57,28 miliónov ton. Hodnota dodávok sa zvýšila ešte výraznejšie – o 31,1 %, na 33,13 miliárd $.

Zdroj https://t.me/casusbellilive/263299 / https://t.me/Global_Energy_Markets/8223 / https://t.me/needleraw/16938 z 20.07.2026

[skflanker_]

V reakcii na 21. kolo protiruských sankcií Čína zaviedla obmedzenia voči spoločnostiam z EÚ

EU zaradila do nového balíka sankcií 14 spoločností z pevninskej Číny a Hongkongu za spoluprácu s Ruskom. Peking v reakcii pridal európske spoločnosti na zoznam podliehajúcich kontrole vývozu, informovalo čínske ministerstvo obchodu.
„V reakcii na vyššie uvedené zlomyseľné konanie európskej strany a v súlade s ustanoveniami zákonov, ako je zákon Čínskej ľudovej republiky o kontrole vývozu a nariadenia Čínskej ľudovej republiky o kontrole vývozu tovaru s dvojakým použitím, sme sa rozhodli pridať 14 subjektov z EÚ <…> na zoznam spoločností podliehajúcich kontrole vývozu.“

Zdroj https://t.me/spravy_slovakia/31522 z 24.07.2026

[skflanker_]

Oficiálny hovorca ministerstva zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky Lin Jian v stredu 05.08.2026 vyhlásil, že Čína odsudzuje a dôrazne odmieta novú verziu japonskej bielej knihy o obrane, pričom dodal, že Čína zaslala Japonsku vážne protesty. Lin poznamenal, že biela kniha „Obrana Japonska 2026“ opäť obsahuje nepodložené obvinenia voči Číne, opakuje takzvaný naratív o „čínskej hrozbe“ a hrubo zasahuje do vnútorných záležitostí Číny drzými komentármi týkajúcimi sa čínskeho regiónu Taiwan.
Lin sa takto vyjadril po tom, čo najnovšia japonská biela kniha o obrane označila Čínu za „najväčšiu strategickú výzvu“ pre Japonsko a zároveň prezentovala investície do obrany ako prospešné pre japonskú ekonomiku a spoločnosť. Vzhľadom na rastúcu aktivitu Číny v regióne okolo Japonska sa v bielej knihe uvádza, že Japonsko by malo reagovať s využitím svojej komplexnej národnej sily a v spolupráci a koordinácii so svojím spojencom, krajinami s podobnými názormi a ďalšími subjektmi.
V reakcii na to Lin vyhlásil, že Čína je oddaná mierovému rozvoju a politike národnej obrany s obranným charakterom. Uskutočnené vojenské opatrenia sú oprávnené a zákonné, povedal.
„Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou územia Číny. Otázka Taiwanu je výlučne vnútornou záležitosťou Číny. Ako ju riešiť, je vecou samotných Číňanov a Japonsko nemá právo do toho zasahovať,“ zdôraznil Lin. Tiež povedal, že ostrov Diaoyu a priľahlé ostrovy sú od pradávna územím Číny. „Táto skutočnosť sa nikdy nezmení, nech už japonská strana hovorí alebo koná akokoľvek.“
Lin pokračoval tým, že japonskí militaristi kedysi spôsobili Ázii a svetu obrovské utrpenie a spáchali nespočetné zločiny. Japonsko však nielenže si túto históriu neosvojilo, ale aj naďalej urýchľuje remilitarizáciu, čím porušuje vlastnú japonskú ústavu, medzinárodné a vnútroštátne zákony a spochybňuje povojnový medzinárodný poriadok, čo sa stalo vážnym faktorom ohrozujúcim regionálny mier a stabilitu, dodal.
„Najnovšia biela kniha naďalej hlása rozvoj ofenzívnych schopností s dlhým dosahom a nových spôsobov vedenia vojny a dokonca prezentuje zbrojenie Japonska ako hnací motor rastu,“ uviedol Lin a dodal, že to všetko opäť odhaľuje pravdu o tvrdení Japonska, že je „mierovým národom“.
„Medzinárodné spoločenstvo musí zostať v stave vysokej ostražitosti a brániť sa tomu. Vyzývame Japonsko, aby sa hlboko kajalo za historické zločiny, vyvodilo ponaučenia z histórie, prestalo vymýšľať výhovorky pre svoje militaristické zbrojenie a ustúpilo z nesprávnej cesty,“ povedal hovorca.

Zdroj https://vk.ru/wall-123538639_4991870 z 07.08.2026

[petrp]

Čína spouští první pravidelnou kontejnerovou trasu přes Arktidu
Rosatom, ruská státní jaderná energetická společnost odpovědná za rozvoj a organizaci lodní dopravy po Severní mořské trase, již vydala povolení k tranzitu sedmi plavidlům. Informuje o tom deník Financial Times. Plavby po Ledové hedvábné stezce, jak již byla nazvána, budou probíhat každý týden. Osm plaveb je naplánováno od poloviny srpna do konce října. První na trase bude kontejnerová loď Dubai Tower, která odpluje pozítří, 12. srpna. Do Velké Británie dorazí 5. září.
Tato trasa se vyhýbá nebezpečným oblastem, jako je Rudé moře, kde bezpečnostní rizika zůstávají vysoká. Publikace uvádí, že tající arktický led činí trasu poměrně slibnou, ačkoli přísné ruské předpisy, drsné podmínky a omezená záchranná infrastruktura stále představují výzvy. Tradičně se náklad z Číny do Evropy přepravoval Suezským průplavem, což trvalo asi 40 dní. Plavba kolem Mysu Dobré naděje trvala ještě déle. Železniční doprava mezitím trvá asi 25 dní a je z hlediska objemu a nákladů horší než námořní doprava.
https://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zprav ... s-arktidu/

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260811/china ... 62055.html

Čína si v prvom polroku 2026 pripísala 97 % dodávok humanoidných robotov, pričom dodávateľské reťazce poháňajú globálny rast
V pondelok došlo v rámci špičkovej modernizácie čínskeho priemyslu k dvom významným míľnikom, ktoré potvrdili plnohodnotné globálne vedúce postavenie krajiny v oblasti humanoidnej robotiky a ďalej upevnili vzostup jej strategických sektorov „novej trojky“ – robotiky, umelej inteligencie a inovatívnej medicíny.
Údaje z odvetvia ukázali, že čínski dodávatelia predstavovali viac ako 97 percent celosvetových dodávok humanoidných robotov v prvom polroku 2026. Okrem toho čínska robotická spoločnosť Unitree Robotics začala proces upisovania akcií v rámci svojho vstupu na šanghajskú burzu, čím sa stala prvou spoločnosťou s humanoidnými robotmi, ktorej akcie sú kótované v kategórii A.
Celosvetové dodávky humanoidných robotov dosiahli v prvej polovici roka približne 19 100 kusov, čo predstavuje medziročný nárast o 272 percent. Na trhu došlo k zmene lídra, keď čínska robotická spoločnosť AGIBOT predstihla Unitree a stala sa najväčším svetovým dodávateľom humanoidných robotov. Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti Smart Analytics Global (SAG) Čína zároveň predstavovala viac ako 85 percent celosvetového dopytu.
Spoločnosť Unitree Robotics, ktorá bola v roku 2025 globálnym lídrom s ročným objemom dodávok 5 500 kusov, v pondelok stanovila emisnú cenu pri prvotnej verejnej ponuke akcií (IPO) na 150,8 juanov (22,35 USD) za akciu. Podľa mediálnych správ sa očakáva, že prostredníctvom IPO sa vyberie 6,1 miliardy juanov, čo znamená odhadovanú trhovú kapitalizáciu okolo 61 miliárd juanov. Konečná úspešnosť online upisovania bude 0,0181 percenta, uviedla v pondelok spoločnosť Unitree.
Průlomové výsledky v oblasti humanoidnej robotiky predstavujú najnovší míľnik v rýchlo sa rozvíjajúcich čínskych odvetviach „nových troch“, ktoré sa stávajú kľúčovými piliermi poháňajúcimi modernizáciu špičkového výrobného priemyslu krajiny, expanziu exportu a budúci hospodársky rast.
Hnacie sily
Rýchly a komplexný rozmach čínskeho robotického sektora vyplýva nielen z politických stimulov, ale aj z integrovaných výhod v kompletných výrobných reťazcoch, perspektívnych inštitucionálnych opatrení a rozsiahlych scenárov reálneho využitia, poznamenali analytici z odvetvia.
„Odpoveď nespočíva len v politických sloganoch, ale v synergiách zakorenených vo výrobnej základni, včasných inštitucionálnych rámcoch a rozsiahlych scenároch využitia. Tieto faktory vyniesli ‚nové tri‘ odvetvia na globálnu scénu,“ povedal v pondelok pre Global Times Zhang Xiaorong, riaditeľ Inštitútu pre výskum špičkových technológií so sídlom v Pekingu.
Rozhodujúci význam má robustný dodávateľský reťazec. Podiel domácej výroby v rámci celého reťazca čínskeho robotického priemyslu v roku 2026 výrazne vzrástol, pričom kľúčové komponenty sa dostali pod domáce riadenie, informovala stanica CCTV News s odvolaním sa na vedúceho predstaviteľa spoločnosti z Šen-čenu zaoberajúcej sa robotikou, ktorý uviedol, že viac ako 90 percent kľúčových súčiastok pre jej humanoidné roboty pochádza z domácej výroby.
„Žiaden iný trh nie je pre robotický priemysel vhodnejší ako Čína,“ povedal tento predstaviteľ.
Inštitucionálna analýza poukázala na to, že miera domácej výroby v dodávateľskom reťazci spoločnosti Unitree Robotics dosahuje 90 percent, pričom všetky kľúčové komponenty sú vyvinuté výlučne vlastnými silami.
Zhang tiež uviedol, že veľký domáci trh slúži ako jedinečné testovacie prostredie.
„Silný vývoz robotov odzrkadľuje pokrok v oblasti kompletného návrhu strojov, systémovej integrácie, algoritmov pre rôzne scenáre, rýchleho dodávania a kontroly nákladov, spolu s pokračujúcou lokalizáciou reduktorov, servosystémov a senzorov. Rozsiahle aplikácie v oblasti vozidiel na nové zdroje energie, výroby elektroniky a skladovania poskytujú časté iterácie a technické overovanie,“ povedal Zhang.
Svoju úlohu zohrala aj inštitucionálna predvídavosť. Výroba robotov bola po prvýkrát zaradená ako samostatné odvetvie do národnej normy pre klasifikáciu odvetví v októbri 2017, pričom v roku 2023 nasledovali podkategórie vrátane „výroby priemyselných robotov“ a „výroby robotov na špeciálne operácie“.
Analytici konštatovali, že táto včasná klasifikácia uľahčila neskoršiu politickú podporu, pozicionovanie na kapitálovom trhu a štatistické monitorovanie.
V júni 2026 spustilo niekoľko ministerstiev špeciálny program zameraný na výcvik humanoidných robotov a vtelených systémov umelej inteligencie v reálnych scenároch.
Úpravy colných predpisov, platné od 1. januára, doplnili špecifické colné kódy pre inteligentné biomimetické a čistiace roboty, čím sa zjednodušilo colné odbavenie pri vývoze.
Nasledovalo aj poistné krytie. V júni spoločnosť China Export & Credit Insurance Corp vydala poistnú zmluvu pre projekt spoločnosti AGIBOT zameraný na vývoz robotov s vstavanou umelou inteligenciou, čím zabezpečila krytie zahraničných rizík.
Odborníci konštatovali, že vďaka podpore komplexných priemyselných reťazcov, bohatým scenárom a systematickým politickým zárukám si čínsky robotický sektor vybudoval neotrasiteľnú globálnu prevahu.
Rýchlejšie tempo
Oficiálne údaje ukázali, že Čína má viac ako 400 kompletných modelov humanoidných robotov – čo predstavuje viac ako polovicu celosvetového počtu –, zatiaľ čo štvornohé roboty tvoria takmer 70 percent celosvetového predaja.
„Čína môže tento rok vyrobiť viac ako 100 000 humanoidných robotov, pričom v nasledujúcich rokoch sa očakáva ešte vyšší rast, čo poukazuje na dlhodobé príležitosti v odvetví s veľkým potenciálom,“ povedal v pondelok pre Global Times Yang Delong, hlavný ekonóm spoločnosti First Seafront Fund so sídlom v Šen-čene.
Dynamika čínskeho vývozu robotov tiež dosiahla nové výšky. Potom, čo sa Čína v roku 2025 po prvýkrát stala čistým vývozcom priemyselných robotov, dosiahol jej vývoz priemyselných robotov v prvej polovici roku 2026 hodnotu 6,29 miliardy juanov a smeroval do 141 krajín a regiónov, ako vyplýva z oficiálnych štatistík. Vývoz chirurgických robotov medziročne vzrástol 3,3-násobne. Celkový vývoz robotov vzrástol o 359 percent.
Spoločnosť AGIBOT, ktorá je v tomto roku zatiaľ lídrom v dodávkach humanoidných robotov, ilustrovala tento rýchly rast: jej 15 000. robot s integrovanou umelou inteligenciou zišiel z výrobnej linky 28. júna, menej ako tri mesiace po dosiahnutí míľnika 10 000 kusov.
Spoločnosť AGIBOT pre denník Global Times uviedla, že všetky jednotky sa dodávajú domácim aj zahraničným zákazníkom na použitie vo výrobe v odvetví 3C (počítače, komunikácia a spotrebná elektronika), v skladovaní a logistike, ako aj v oblasti komerčných služieb.
Jiang Qingsong, partner spoločnosti a spolupredseda AGIBOT, v pondelok pre denník Global Times uviedol, že cieľom spoločnosti je, aby podiel zahraničného predaja v roku 2026 presiahol 30 percent celkového objemu a neskôr potenciálne prekročil 50 percent.
Výrazný pokrok v robotike úzko súvisí s rozkvetom odvetvia umelej inteligencie v Číne.
Najnovšia správa spoločnosti Hugging Face zistila, že za uplynulý rok „čínske modely rýchlo dosiahli väčšinu, resp. 41 percent stiahnutí“, čím po prvýkrát predbehli USA.
Na platforme OpenRouter dosiahlo využitie tokenov čínskych modelov umelej inteligencie v týždni končiacom v nedeľu hodnotu 34,25 bilióna, čo predstavuje približne polovicu celosvetového podielu, pričom už 15. týždeň po sebe zostávajú pred modelmi z USA.
Yang poznamenal, že pokrok Číny v oblasti umelej inteligencie podporuje rast v šiestich priekopníckych odvetviach – robotike, polovodičoch, výpočtovom výkone a algoritmoch, komerčných letoch do vesmíru, batériách s pevným elektrolytom a biomedicíne.
Pokiaľ ide o inovatívne lieky, do konca roka 2025 mala Čína vo vývoji 4 751 inovatívnych liekov – čo predstavuje 33,7 percenta celosvetového počtu –, čím sa stala globálnym lídrom v oblasti pripravovaných liekov.
Objem licenčných zmlúv smerujúcich do zahraničia dosiahol v prvej polovici roku 2026 približne 110 miliárd dolárov – čo už predstavuje 80 percent celoročnej hodnoty za rok 2025 –, pričom čínske firmy sa podieľali na ôsmich z desiatich najväčších farmaceutických transakcií na svete. Podľa údajov Národnej správy pre lieky bolo v tom istom období schválených 38 inovatívnych liekov.
Prínos pre svet
Dynamický rast odvetví „novej trojky“ predstavuje tretí významný posun v štruktúre čínskeho vývozu, ktorý nadväzuje na tradičnú „starú trojku“ (odevy, nábytok a domáce spotrebiče) a „novú trojku“ (vozidlá na nové zdroje energie, lítium-iónové batérie a fotovoltaiku). Každá nová fáza priemyselného vývoja sa vyznačuje vyšším technologickým obsahom, silnejšou inovačnou kapacitou a hlbšou integráciou do globálnej ekonomiky.
Čínske prelomové objavy v robotike, umelej inteligencii a inovatívnej medicíne prinášajú hmatateľné výhody globálnym odvetviam a spotrebiteľom.
Napríklad európska zástupkyňa spoločnosti AGIBOT Sandy Liu uviedla pre denník Global Times, že hlavnými používateľmi tejto spoločnosti v Európe sú univerzity a veľkí výrobcovia v automobilovom priemysle a skladovacom hospodárstve, a to v dôsledku rastúcich nákladov na pracovnú silu a potreby nových riešení.

Čínske modely umelej inteligencie s otvoreným zdrojovým kódom premenili špičkové technológie umelej inteligencie z exkluzívnych luxusných zdrojov na cenovo dostupnú a prístupnú digitálnu infraštruktúru, z čoho majú prospech globálne startupy aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Analytici poukázali na to, že inovatívne udeľovanie licencií na lieky do zahraničia tiež urýchľuje globálnu výskumnú spoluprácu a zlepšuje prístup pacientov po celom svete k najmodernejším liečebným metódam.
Úloha Číny v globálnom obchode sa posúva od jednotlivých výrobných článkov smerom k hlbšiemu začleneniu do technológií, systémov a štandardov. To, čo zostáva nemenné, je inovácia, ktorá vnáša do svetovej ekonomiky cennú istotu a podporuje inkluzívnejšiu globalizáciu, poznamenali analytici.

[petrp]

Si Ťin-pching vyzval Japonsko k respektování výsledků 2.sv.války
Čína vyzvala Japonsko k respektování mezinárodního řádu nastoleného po druhé světové válce, oznámilo čínské ministerstvo zahraničí u příležitosti návštěvy ruského prezidenta Vladimira Putina na Kurilských ostrovech.
https://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zprav ... -sv-valky/

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260816/how-i ... 85626.html
Ako iránska vojna premenila Čínu na globálneho stabilizátora cien ropy

Keď iránska vojna v podstate uzavrela Hormuzský prieliv, energetické trhy sa pripravili na najhoršie. Analytici varovali pred cenami vystreľujúcimi nad hranicu 150 dolárov za barel a pred globálnou recesiou.
Namiesto toho sa cena ropy Brent udržala pozoruhodne stabilná, pohybujúc sa pod hranicou 90 dolárov. Hlavným dôvodom tohto neočakávaného odkladu je vplyv Číny na ropné trhy, píše časopis The Economist.

Čína, najväčší dovozca ropy na svete, reagovala na krízu znížením dovozu ropy približne o tretinu – čo predstavuje zníženie o približne 3 milióny barelov denne. Toto zámerné zníženie pôsobilo ako silný stabilizátor globálnych energetických trhov a absorbovalo šok v dopyte, ktorý by inak spôsobil prudký nárast cien.
Toto dramatické zníženie bolo možné vďaka tomu, že Čína už roky hromadila zásoby ropy.
Na začiatku konfliktu sa jej strategické a komerčné zásoby odhadovali na takmer 1,4 miliardy barelov, čo je viac ako súhrnné zásoby všetkých 32 členských krajín Medzinárodnej energetickej agentúry.
Táto obrovská rezerva umožnila Číne udržať si domáce rafinérske prevádzky bez nutnosti nakupovať za ceny nafúknuté vojnovou situáciou.
Kľúčovú úlohu zohrala aj čínska snaha o elektrifikáciu.
V prvej polovici roku 2026 elektrické vozidlá nahradili približne 1,4 až 1,5 milióna barelov denného dopytu po rope.
Vzhľadom na to, že vozidlá na nové zdroje energie tvoria viac ako 60 % predaja nových áut, čínsky dopravný sektor si vybudoval významnú a rastúcu odolnosť voči cenovým šokom na trhu s ropou.
Rozdiel medzi týmto štrukturálnym poklesom a spotrebou, ktorú by mali porovnateľné spaľovacie motory, teraz zodpovedá približne desatine celkového množstva ropy, ktoré bežne prechádza Hormuzským prielivom.
Čína nielen obmedzila nákup surovej ropy, ale aj obmedzila vývoz rafinovaných produktov, aby zabezpečila domáce zásobovanie. Vojna v Iráne len urýchlila pokles domáceho dopytu po benzíne, keďže vysoké ceny viedli spotrebiteľov aj podniky k opatrnejšiemu prístupu k spotrebe paliva.

Po desaťročia bol energetický trh formovaný schopnosťou OPEC obmedzovať ponuku s cieľom zvýšiť ceny, čo je stratégia, ktorá v podstate funguje ako daň pre globálnu ekonomiku. Čínsky prístup sa ukázal byť presným opakom.

Tým, že si vytvorila zásoby, keď boli ceny nízke, a počas krízy obmedzila dovoz, pomohla zmierniť cenové výkyvy. Ide o riskantnú stratégiu a náklady na udržiavanie takýchto obrovských rezerv znáša čínska ekonomika. Pre zvyšok sveta však čínske kroky poskytli ostatným krajinám dovážajúcim ropu cenný čas na zmiernenie dôsledkov krízy.

[Alchymista]

https://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/bli ... ti-obrany/
Blíží se válka? Čína reviduje zákon o mobilizaci v oblasti obrany

Nejvyšší čínský zákonodárný orgán v pátek odhlasoval přijetí nově revidovaného zákona o mobilizaci v oblasti národní obrany, jehož cílem je lépe přizpůsobit mobilizační systém země moderním potřebám v oblasti národní bezpečnosti a obrany. Zákon vstoupí v platnost 1. října. (Foto: Flickr)

Revidovaný zákon, který se skládá ze 14 kapitol a 82 článků, byl schválen během 24. zasedání Stálého výboru 14. Národního lidového kongresu.

Vyjasňuje funkce a odpovědnosti vojenských a civilních orgánů v rámci mobilizace národní obrany podle nového systému. Rovněž zdokonaluje systém mobilizace národní obrany, aby lépe vyhovoval potřebám národní obrany a bezpečnosti, koordinoval se s hospodářským a sociálním rozvojem a navazoval na mechanismy reakce na mimořádné události.

Změny se týkají široké škály oblastí, včetně obecných zásad, organizačních vedoucích orgánů a jejich pravomocí, plánování mobilizace v oblasti národní obrany, záloh a mobilizace personálu pro ozbrojené síly, vojenského výzkumu a rekvizice a vyvlastnění civilních zdrojů a náhrady.

Zákon dále vyjasňuje pojem mobilizace v rámci národní obrany a definuje jej jako „činnosti, při nichž stát v reakci na hrozby pro národní suverenitu, jednotu, územní celistvost, bezpečnost a rozvojové zájmy přijímá nezbytná opatření v souladu s

Zákon dále upřesňuje pojem mobilizace v zájmu národní obrany a definuje jej jako „činnosti, při nichž stát v reakci na hrozby pro národní suverenitu, jednotu, územní celistvost, bezpečnost a rozvojové zájmy přijímá nezbytná opatření v souladu se zákonem s cílem zajistit rychlý přechod mezi mírovým a válečným stavem a přeměnit hospodářskou a sociální sílu na obranné kapacity“.

Podle příslušných úředníků reaguje novelizovaný zákon na měnící se trendy ve válčení tím, že koordinuje institucionální rozvoj, přidělování zdrojů a nasazení sil. Rovněž stanoví opatření pro mobilizaci v oblasti národní obrany v klíčových a nově se rozvíjejících oblastech, pomáhá přeměnit hospodářský a sociální potenciál na obranné kapacity a posiluje mobilizační podporu pro bojovou pohotovost a vedení války.

Novelizovaný zákon doplňuje konkrétní ustanovení, které stanoví, že „stát podporuje uplatňování pokročilých technologií v mobilizaci národní obrany a rozvíjí kapacity mobilizace národní obrany v nově se rozvíjejících oblastech“.

S ohledem na budoucnost úředníci uvedli, že úsilí se zaměří na zajištění přísného dodržování zákona a zavedení podpůrných regulačních systémů.

Jedná se o první novelizaci zákona o mobilizaci v oblasti národní obrany, který byl přijat na 13. zasedání Stálého výboru 11. Národního lidového kongresu v únoru 2010 a vstoupil v platnost 1. července 2010.

[IgorT]

Ďalší čínsky pozemný robotický komplex

19.MP4

(6.55 MiB) Staženo 45 x

https://t.me/militarymaps/56486

[skflanker_]

Čína poslala do Ruska 2 moduly na výrobu elektrickej energie (2-PGM-002 a 2-PGM-004) pre 2. technologickú linku závodu Arctic LNG 2, píše (https://gcaptain.com/exclusive-china-se ... e-train-2/).
Lode na prepravu ťažkých nákladov Glory a Bright, na ktoré sa vzťahujú sankcie USA, prevzali náklad v čínskom prístave Čang-ťia-kang a vydali sa na sever.
Projekt Arctic LNG 2 počíta s 3 linkami s kapacitou 6,6 milióna ton ročne. Pre predstavu o rozsahu: celé Rusko v 2025 vyprodukovalo približne 32 miliónov ton LNG, takže 1 linka predstavuje asi ⅕ súčasnej ruskej produkcie a celý závod takmer ďalší Jamal LNG.
1. linka bola spustená v roku 2023. 2. pre sankcie funguje len na ½ výkon: chýbali jej práve tieto energetické moduly.
Závod bol pôvodne navrhnutý pre americké plynové turbíny Baker Hughes. Po začiatku vojny na Ukrajine Američania z projektu odstúpili.
Čína tu pritom nie je len dodávateľom, ale aj jediným odberateľom: všetok plyn z Arctic LNG 2 smeruje na čínske terminály. Peking teda 2. linku v podstate dobudováva pre seba.
Rusko zatiaľ nedokáže samostatne vyrábať moduly na výrobu energie pre závody LNG. Alternatívnych dodávateľov predvídateľne našli v Číne.

Zdroj https://t.me/yurasumy/29415 / https://t.me/casusbellilive/269348 z 20.09.2026

2 námořní nákladní lode Glory a Bright, na které se vztahují sankce USA, vypluly z čínského přístavu Zhangjiagang do Ruska s 2 moduly pro výrobu elektrické energie určenými pro 2. technologickou linku závodu „Arctic LNG 2“, uvádí gCaptain.

Zdroj https://t.me/selskyrozum/190224 z 21.09.2026