Pakistan / Pákistán

[skflanker_]

V sobotu 20.12.2025 sa v Turecku konala slávnostná ceremónia odovzdania najnovšej korvety MILGEM PNS Khaibar Pakistanu.
Ide o 2. zo 4. lodí odovzdaných na základe zmluvy z roku 2018.

Zdroj https://vk.com/wall-123538639_4770834 z 21.12.2025

[skflanker_]

VVS Pakistana úspešne otestovali v krajine vyvinutú leteckú krídlatú raketu „Taimoor AG“ s doletom 600 km, schopnú zasiahnuť pozemné a námorné ciele s vysokou presnosťou.

Video https://vk.com/video-123538639_456320251 dĺžka 52 sek.
Zdroj https://vk.com/wall-123538639_4782076 z 03.01.2026

[Alchymista]

https://cnn.iprima.cz/mesitou-otrasl-vy ... inu-503501
Útočník odpálil bombu během bohoslužby. V pákistánské mešitě zemřely desítky lidí

Sebevražedný atentátník v pátek v šíitské mešitě Chadídža Al-Kubra v době páteční modlitby na okraji Islámábádu zabil nejméně 31 lidí a dalších 169 zranil, uvedly podle agentury AFP bezpečnostní zdroje. Místní zdroje médií předpokládají další nárůst počtu obětí, jelikož řada zraněných je v kritickém stavu. Útočník byl těsně před tím, než bombu odpálil, zastaven u vchodu do mešity. K útoku se přihlásila teroristická organizace Islámský stát (IS).

Snímky z místa ukazují zakrvácená těla ležící na koberci uvnitř budovy, kolem nich jsou střepy, trosky a panikařící věřící. Další desítky zraněných ležely v zahradě před mešitou, zatímco lidé volali o pomoc, píše Reuters.

[petrp]

Nejméně devět lidí zemřelo v Karáčí, kde dav vpadl na konzulát USA
Nejméně devět lidí bylo zabito v Pákistánu, když stovky lidí vpadly na americký konzulát v přístavním městě Karáčí. Dav rozlítily zprávy o smrti íránského nejvyššího duchovního vůdce ajatolláha Alího Chameneího. Protestující se střetli s policií a zranění utrpělo osm dalších lidí, informovala agentura AP.
https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/sv ... usa-370831

[Alchymista]

https://www.echo24.cz/a/HfJf6/zpravy-sv ... neiho-iran
Rozzuřený dav stovek lidí vpadl na konzulát USA v Pákistánu, nejméně devět mrtvých a desítky zraněných

Nejméně devět lidí bylo dnes zabito v Pákistánu, když stovky lidí vpadly na americký konzulát v přístavním městě Karáčí. Nejméně 25 dalších osob utrpělo zranění při prudkých střetech s bezpečnostními silami; někteří jsou v kritickém stavu a počet obětí může ještě stoupnout. Dav rozlítily zprávy o smrti íránského nejvyššího duchovního vůdce ajatolláha Alího Chameneího. Informovala o tom agentura AP.

Americké velvyslanectví v Pákistánu napsalo na síti X, že zprávy o demonstracích v Karáčí a Láhauru sleduje, stejně jako výzvy k dalším protestům u americké ambasády v Islámábádu a generálního konzulátu v Péšávaru. Americkým občanům v Pákistánu velvyslanectví doporučilo, aby sledovali místní zprávy, sledovali své okolí, vyhýbali se větším davům a pravidelně aktualizovali svůj status v cestovním registračním systému.

---

Proíránští protestující se shromáždili také před přísně střeženou Zelenou zónou v iráckém hlavním městě Bagdádu, kde je americké velvyslanectví, napsala agentura Reuters, podle níž Irák po Chameneího smrti vyhlásil třídenní státní smutek.

„Pokusy protestujících v Bagdádu se zatím podařilo zmařit, ale stále se snaží prorazit kordon bezpečnostních sil,“ řekl agentuře AFP zdroj z íráckých bezpečnostních sil. Demonstranti na policisty zaútočili kamením a ti odpověděli slzným plynem, dodala AFP. Irácká média informovala o dalších demonstracích na jihu Iráku.

---

Velké protesty propukly také v dalších částech Pákistánu. V severopákistánském městě Skardu zapálili protestující budovu kanceláře OSN, informovala agentura Reuters. Toto převážně šíitské město je obvykle poklidné a patří mezi oblíbené turistické destinace v severopákistánské oblasti Gilgit-Baltistán známé svými himálajskými vrcholky.

Stovky protestujících se shromáždily také před americkým konzulátem ve městě Láhaur v centrální části Pákistánu; tady ale zatím nejsou hlášeny žádné násilnosti. „Někteří protestující se pokusili poškodit bezpečnostní bránu stovky metrů od budovy konzulátu, ale policie je zastavila bez použití násilí,“ řekl Reuters jeden ze svědků.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260318/strat ... 44746.html
Zmena stratégie: Prečo sa pakistanská operácia „Righteous Fury“ líši od predchádzajúcich cezhraničných útokov

Táto operácia nie je len o zneškodnení militantov; jej cieľom je prinútiť Kábul, aby konal zodpovedne a prestal tolerovať skupiny, ktoré destabilizujú región, povedal Sultan M. Hali.
Predchádzajúce cezhraničné akcie sa obmedzovali na taktické nájazdy na úkryty militantov. Operácia „Righteous Fury“ sa však zásadne líši ako svojím rozsahom, tak aj strategickým zámerom, povedal pre Sputnik dôstojník pakistanského letectva v dôchodku, kapitán Sultan M. Hali.
„Prichádza po opakovaných, zdvorilých žiadostiach adresovaných talibanskej administratíve, aby skrotila skupinu Tehrik-e-Taliban Pakistan, ktorá našla útočisko v Afganistane,“ zdôraznil.
Táto operácia preto nie je len o neutralizácii militantov; ide o to, aby sa Kábul prinútil konať zodpovedne a prestal tolerovať skupiny, ktoré destabilizujú región, povedal Sultan M. Hali.
Súčasná vojenská operácia signalizuje rastúcu netrpezlivosť Pakistanu s odmietnutím afganského Talibanu rozpustiť Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP). TTP nielenže operuje z afganského územia, ale dostáva aj priamu operačnú podporu od Talibanu. Teraz je zrejmá významná strategická zmena, keďže Pakistan agresívne útočí na vojenskú infraštruktúru Talibanu aj na jeho vedenie, poznamenal expert.
Súčasná vojenská operácia svedčí o rastúcej netrpezlivosti Pakistanu voči odmietaniu afganského Talibanu rozpustiť organizáciu Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP). TTP nielenže pôsobí z afganského územia, ale dostáva aj priamu operačnú podporu od Talibanu. Ako poznamenal expert, je teraz zrejmá významná strategická zmena, keďže Pakistan agresívne útočí nielen na vojenskú infraštruktúru Talibanu, ale aj na jeho vedenie.
Tiež poukázal na to, že táto operácia predstavuje výraznú zmenu v stratégii zameriavania sa na ciele. Kým sa minulé útoky zameriavali na úkryty militantov mimo štátnej sféry, súčasná kampaň rozšírila svoje ciele tak, aby zahŕňala aj štátnu vojenskú infraštruktúru.
„Úrad pre vzťahy s verejnosťou medzi zložkami ozbrojených síl (ISPR) formálne poprel, že by zasiahol akúkoľvek nemocnicu, a objasnil, že pakistanské sily sa presne zameriavali na militantnú infraštruktúru a zariadenia na podporu teroristov,“ zdôraznil Sultan M. Hali.
Prebiehajúca pakistanská vojenská operácia proti Afganistanu sa líši od všetkých predchádzajúcich vojenských akcií, pokiaľ ide o rozsah, dosah a stratégiu zameriavania, súhlasil Syed Ali Zia Jaffery, zástupca riaditeľa Centra pre bezpečnostný, strategický a politický výskum na Univerzite v Lahore.

„Pakistan ukončí vojenskú akciu, ak a keď bude presvedčený, že afganský Taliban nebude poskytovať podporu TTP ani zatvárať oči pred jej činnosťou,“ povedal.
Napätie medzi Pakistanom a Afganistanom sa koncom februára prudko vystupňovalo. V reakcii na sériu militantných útokov pakistanská armáda podnikla útoky na afganskom území, vrátane hlavného mesta Kábulu.
Afganská vláda však poprela akúkoľvek spojitosť s hnutím Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP) a trvá na tom, že tento konflikt je vnútornou záležitosťou Pakistanu.
„Nie je to nič nové. Strety medzi pakistanským hnutím Talibanu a armádou prebiehajú v Pakistane už asi 20 rokov,“ uviedol zástupca mudžahedínov na tlačovej konferencii v Kábule, ako informoval afganský portál AVA-press.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260427/pakis ... 49289.html
Pakistan otvára svoje brány pre tranzitný obchod Iránu do tretích krajín

Irán a akákoľvek iná krajina môžu teraz prepravovať tranzitný tovar cez Pakistan – za predpokladu, že poskytnú bankovú záruku, ktorú je možné preplatiť, vo výške zodpovedajúcej pakistanským dovozným poplatkom.
Pakistan oficiálne otvoril šesť pozemných trás pre tranzit tovaru do Iránu. Nariadenie č. 2026 o tranzite tovaru cez územie Pakistanu nadobudlo platnosť 25. apríla.

Podstata rozhodnutia
Irán – a akákoľvek tretia krajina – môže teraz prepravovať tranzitný tovar cez Pakistan, a to za jednej kľúčovej podmienky: poskytnutia bankovej záruky v hotovosti vo výške zodpovedajúcej platným dovozným poplatkom Pakistanu.
Šesť schválených trás:
1. Gwadar – Gabd
2. Karáčí/Port Qasim – Lyari – Ormara – Pasni – Gabd
3. Karáčí/Port Qasim – Khuzdar – Dalbandin – Taftan
4. Gwadar – Turbat – Hoshab – Panjgur – Nagg – Besima – Khuzdar – Quetta/Lakpass – Dalbandin – Nokundi – Taftan
5. Gwadar – Liari – Khuzdar – Quetta/Lakpass – Dalbandin – Nokundi – Taftan
6. Karáčí/Port Qasim – Gwadar – Gabd

Prečo práve teraz?
V dôsledku konfliktu medzi USA a Iránom uviazlo v prístave Karáčí viac ako 3 000 kontajnerov smerujúcich do Iránu po blokáde Hormuzského prielivu.
„K tomuto opatreniu viedla skutočnosť, že Irán povolil prechod Gabd Reemdam pre dopravu v rámci dohovoru TIR,“ vysvetľuje Tariq Rangoonwala, predseda Pakistanského národného výboru Medzinárodnej obchodnej komory.
Prechod Gabd–Reemdam, ktorý sa nachádza 87,5 km od prístavu Gwadar, bol na pakistanskej strane aktivovaný pred tromi rokmi.

Čo to znamená?
Podľa Rangoonwalu to uľahčuje pozemnú prepravu – nielen v prípade 3 000 uviaznutých kontajnerov, ale aj pre budúce potreby.
„Táto trasa sa už využíva na vývoz z Pakistanu do Uzbekistanu a Tadžikistanu ako alternatíva k trase Sost–Khunjerab na severe a dúfame, že to tak zostane aj naďalej,“ hovorí expert.

[Alchymista]

https://cnn.iprima.cz/nejmene-12-mrtvyc ... bne-511660
Při útoku na služebnu zahynulo nejméně 15 policistů. Za útokem v Pákistánu stáli islamisté

Při útoku islamistických ozbrojenců na policejní stanoviště v severozápadním Pákistánu zahynulo v noci na neděli nejméně 15 policistů. Další tři strážníci byli zraněni. Agentuře AFP to sdělil tamní činitel policie. Původně úřady hlásily 12 obětí a nejméně pět zraněných.

Ozbrojenci nejprve do stanoviště najeli automobilem naloženým výbušninami, které odpálili, a poté zahájili palbu. Při útoku použili také malé drony. Incident se stal v okrese Bannú v provincii Chajbar Pachtunchvá.

Chajbar Pachtunchvá je nestabilním regionem sousedícím s Afghánistánem. V oblasti ozbrojenci hnutí Tehríke Tálibán Pákistán (TTP) a dalších uskupení pravidelně útočí proti pákistánským bezpečnostním složkám i civilistům.

TTP s afghánským hnutím Tálibán sdílí ideologii, není s ním však propojeno personálně ani organizačně a působí nezávisle na něm. Pákistán dlouhodobě obviňuje tálibánskou vládu z ukrývání této a dalších povstaleckých skupin na afghánském území. Kábul tato nařčení však odmítá.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260514/centr ... 25405.html
Stredná Ázia ako alternatívny zdroj hnojív pre Pakistan v čase krízy v Hormuzskom prielive – odborník

V minulosti bol Pakistan silne závislý od Blízkeho východu, no nedávna kríza zdôraznila naliehavú potrebu ekonomickej diverzifikácie.
Pakistanský premiér Shehbaz Sharif poveril vládne ministerstvá a ďalšie orgány, aby vypracovali plány na zabezpečenie dovozu hnojív zo štátov Strednej Ázie s cieľom ochrániť poľnohospodársky sektor pred potenciálnym nedostatkom.
Hoci to zatiaľ predstavuje strategickú diverzifikáciu, mohlo by sa to vyvinúť do dlhodobého posunu smerom k stredoázijským trhom, tvrdí Amir Jahangir, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Mishal Pakistan.
Vysvetlil:
Poľnohospodárstvo nie je bezprostredne ohrozené, ale nebezpečenstvo existuje: ak dôjde k narušeniu dodávok hnojív počas obdobia zberu úrody Kharif, výnosy úrody by mohli klesnúť a ceny potravín by mohli stúpnuť.
Obchodovanie so štátmi Strednej Ázie, ako sú Uzbekistan a Kazachstan, znižuje závislosť od Hormuzského prielivu – a zároveň posilňuje regionálny obchod a hospodárske väzby.
Z dlhodobého hľadiska to môže prispieť k väčšej bezpečnosti dodávok, zníženiu nákladov na dopravu a oživeniu regionálneho obchodu.
Pakistan by mal tiež uprednostniť zabezpečenie dodávok zemného plynu pre závody na výrobu hnojív. Islamabad musí zvýšiť miestnu ťažbu plynu, zreformovať cenotvorbu a znížiť straty.
„Katar je jednou z možností, ale Pakistan by mal hľadať nové trhy a regióny. Myslím si, že v tomto smere môže byť Stredná Ázia jednou z možností pre nákup plynu,“ povedal Jahangir.
Zameranie sa na stredoázijské štáty je podľa Saeeda Ahmeda Rida, docenta na Národnom inštitúte pakistanských štúdií na univerzite Quaid-i-Azam, dobrým krokom pakistanskej vlády.
V minulosti bol Pakistan silne závislý od Blízkeho východu, ale nedávna kríza zdôraznila naliehavú potrebu ekonomickej diverzifikácie, povedal.
„Obchod so štátmi Strednej Ázie otvára Pakistanu nové možnosti, pretože aj keby bola podpísaná mierová dohoda medzi USA a Iránom, nevieme, ako dlho potrvá, kým sa obchodné cesty otvoria tak ako predtým,“ povedal pre Sputnik.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260513/pakis ... 21932.html
Pakistanské námorníctvo uviedlo do prevádzky prvú ponorku z Číny – správy

MOSKVA (Sputnik) – Pakistanské námorníctvo uviedlo do bojovej služby čínsku ponorku PNS Hangor, prvú z ôsmich ponoriek triedy Hangor, informoval v stredu denník Economic Times.
Ďalších sedem ponoriek, postavených v čínskom meste Sanya na ostrove Hainan, by malo doraziť do Pakistanu do roku 2028, čo posilní pakistanské námorné kapacity, uvádza sa v správe.
Uvedenie ponorky PNS Hangor do prevádzky zvýši počet pakistanských ponoriek vybavených systémom pohonu nezávislého na vzduchu (AIP) na štyri, vrátane troch tureckých ponoriek Agosta-90B, dodáva správa.
Celkový počet ponoriek v pakistanskej flotile sa tak do roku 2028 môže zvýšiť na 11.

[Alchymista]

https://cnn.iprima.cz/exploze-si-vyzada ... aky-512895
Bombový útok na vlak s vojáky: Exploze zabila v Pákistánu desítky lidí, záběry ukazují zkázu

Nejméně 24 lidí přišlo o život a dalších zhruba 50 utrpělo zranění při bombovém útoku na vlak s vojáky v neklidné provincii Balúčistán v jihozápadním Pákistánu. S odvoláním na nejmenovaného vysoce postaveného představitele to v neděli uvedla agentura AFP. Nálož explodovala, když vlak projížděl městem Kvéta, které je správním střediskem provincie.

Nálož v autě u železniční trati odpálil sebevražedný atentátník, uvedla agentura AP. K útoku se přihlásila Balúčistánská osvobozenecká armáda (BLA), která požaduje nezávislost regionu. Asi 20 zraněných je podle lékařů v kritickém stavu.

Výbuch byl tak silný, že se dva vagony převrátily a začaly hořet, uvedla AP. Záběry ze sociálních sítí ukazují hustý černý kouř, jak stoupá nad místem výbuchu. K útoku došlo v místě, kde obvykle hlídkují bezpečnostní síly. Výbuch vážně poškodil několik blízkých budov a poničil vozidla zaparkovaná v okolí, uvádějí očití svědci.

Záběry z místa ukazují, jak lidé prolézají poničeným vykolejeným vagonem a hledají přeživší. Zakrvácené oběti odnášejí na nosítkách, zatímco místo střeží bezpečnostní síly. Vlak podle nejmenovaného úředníka převážel vojáky a jejich rodiny z Kvéty do Péšáváru na severozápadě země. Když projížděl kolem návěstidla, vybuchla bomba umístěná v autě zaparkovaném poblíž trati.

Balúčistán je rozlohou největší pákistánská provincie, ale zároveň tou nejchudší. Oblast zaostává za zbytkem země téměř ve všech ukazatelích, včetně míry vzdělanosti, zaměstnanosti a ekonomického rozvoje. Místní separatisté obviňují pákistánskou vládu, že těží nerostné bohatství provincie, aniž by z toho měla prospěch místní populace.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260525/sanct ... 85331.html
Sankcie sa obrátili proti nim: Prečo Pakistan teraz nakupuje čínske zbrane namiesto amerických

Pakistan v súčasnosti získava až 80 % svojho vojenského dovozu z Číny – ide o výrazný obrat oproti obdobiu studenej vojny, keď Spojené štáty boli hlavným dodávateľom zbraní pre Islamabad.
Ako a prečo k tomu došlo? Kľúčovým dôvodom boli sankcie USA, povedal pre Sputnik bývalý kapitán pakistanského letectva Sultan M. Hali.

Počas konfliktov Pakistanu s Indiou v rokoch 1965 a 1971 uvalili Spojené štáty sankcie na obe strany – Pakistan však bol postihnutý viac, keďže vo veľkej miere závisel od západnej výstroje. V tomto kritickom momente zasiahla Čína, aby pomohla.

V období po studenej vojne opakované sankcie USA opäť narušili prístup Pakistanu k dôležitému hardvéru.

Peking naopak ponúkol transfer technológií – krok, ktorý západní dodávatelia podnikajú len zriedka, a keď tak urobia, je spojený so sieťou obmedzujúcich podmienok.

Pakistan teraz zaviedol široké spektrum čínskych systémov, vrátane stíhacích lietadiel, systémov protivzdušnej obrany, lietadiel včasného varovania, fregát a ponoriek.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260524/china ... 82360.html
Čína a Pakistan sa odkláňajú od amerického dolára: 25 % obchodu sa už realizuje v juanoch

Trend dedolarizácie naberá na sile. Obe krajiny aktívne prechádzajú na bilaterálne zúčtovanie v národných menách. Tu sú kľúčové fakty k máju 2026.
Kľúčové čísla:
Dovoz Pakistanu z Číny denominovaný v juanoch vyskočil z 5,6 % (v roku 2016) na 19,1 % (v roku 2025) a v roku 2026 dosiahol takmer 25 %.
Dvojstranná dohoda o menovom swape predstavuje 30 miliárd CNY.
Ako to funguje:
Funguje zúčtovací systém RMB – banky (ICBC, Bank of China) spracovávajú akreditívy a obchodné financovanie bez konverzie na USD.
Pakistan vydal svoje prvé Panda Bonds v hodnote 250 miliónov USD (dlhopisy denominované v juanoch na čínskom pevninskom trhu).
Strategické ciele:
Znížiť závislosť od USD
Eliminovať dvojitú konverziu (PKR → USD → CNY)
Posilniť ekonomickú suverenitu
Podporiť financovanie projektu CPEC
Pakistan túto skúsenosť nazýva „vzorom“ a teraz sa snaží o uzavretie podobných menových dohôd s Ruskom a Iránom.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260610/from- ... 94959.html
Od Kataru po Saudskú Arábiu: Ako sa Pakistan stal strategickým poistným mechanizmom Perzského zálivu

Na pozadí sklamania z amerických záruk stavili štáty Perzského zálivu na vojenský potenciál Islamabadu, jadrové odstrašenie a ideologickú spoľahlivosť.
Pakistan rozvíja obrannú spoluprácu s krajinami Blízkeho východu, predovšetkým so štátmi Perzského zálivu. V apríli bolo oznámené, že do Saudskej Arábie bude vyslaný veľký kontingent pakistanských vojakov. Medzitým sa diskutuje o možnom pristúpení Kataru k obrannému paktu medzi Pakistanom a Saudskou Arábiou. Rozvíja sa aj spolupráca medzi Pakistanom a Kuvajtom, Ománom a Libanonom.
Všetko toto sa deje na pozadí sklamania štátov Perzského zálivu z bezpečnostných záruk Spojených štátov. Počas konfliktu s Iránom sa práve americké základne na ich území stali cieľmi iránskych rakiet a útokov dronov.
Dá sa povedať, že Pakistan sa stáva alternatívou k Spojeným štátom ako garant bezpečnosti na Blízkom východe?
Dr. Shaista Tabassum, profesorka medzinárodných vzťahov a bývalá dekanka Právnickej fakulty Univerzity v Karáčí, sa domnieva, že to nie je celkom presné.
„Ide o rozšírenie ich obrannej zóny alebo obrannej aury, ale nie o náhradu. V podstate ide o diverzifikáciu, ktorú štáty Perzského zálivu hľadajú,“ povedala.

Pozadie: Incident v Dauhe a iránske útoky
Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty boli nedávno priamo zasiahnuté iránskymi raketami a dronmi, avšak už predtým, 9. septembra 2025, počas vojny v Gaze, izraelské obranné sily (IDF) vykonali letecký útok v štvrti Leqtaifiya v katarskej metropole Dauha. Tento incident priviedol Pakistan do situácie, v ktorej je teraz garantom bezpečnosti, ale nenahrádza americké sily v regióne, povedal Dr. Tabassum.

Prečo Pakistan? Jadrový faktor a úspory nákladov
Ďalším dôležitým dôvodom je možno to, že Pakistan je jediným moslimským štátom, ktorý disponuje jadrovou technológiou a schopnosťou vysielať jadrové hlavice. Existuje teda raketová technológia a jadrová kapacita, čo posilňuje úlohu Pakistanu ako garanta bezpečnosti v regióne, poznamenal expert.
Okrem toho obranné dohody s Pakistanom ponúkajú aj finančné výhody pre arabské monarchie.
„Obranné dohody s Pakistanom alebo zapojenie Pakistanu budú pre štáty Blízkeho východu veľmi lacné. Akékoľvek obranné dohody s Pakistanom sú lacnejšie ako ich obranné dohody s USA,“ pokračoval Dr. Tabassum.

Vojenská dôveryhodnosť: Skúsenosti z konfliktu s Indiou
Dr. Tabassum pripomenula, že Pakistan otestoval svoje vojenské schopnosti v konflikte s Indiou v máji 2025. To Pakistanu zabezpečilo veľmi dobrú pozíciu, vďaka ktorej sa naň teraz menšie štáty ako Bahrajn, Libanon a Palestína obracajú so žiadosťou o bezpečnostné záruky.

Politický bonus: protizraelský postoj
Ďalším faktorom, ktorý robí Pakistan atraktívnym pre tieto blízkovýchodné štáty, je podľa Dr. Tabassuma politika USA voči Izraelu. Kým Washington zostáva hlavným spojencom Tel Avivu, Pakistan ponúka v tejto otázke úplnú transparentnosť.
„Pakistan má od začiatku protizraelskú politiku alebo postoj, takže neexistuje šanca, že by Pakistan mal v blízkej budúcnosti dobré vzťahy s Izraelom. Štáty Perzského zálivu majú túto politickú istotu, že ak sa niečo stane, Pakistan nebude mať žiadne tajné vzťahy s Izraelom,“ povedala Dr. Tabassum.

Čína v tieni: Nepriama prítomnosť Pekingu
Pri analýze geopolitického kontextu možno konštatovať, že prítomnosť Pakistanu v regióne Blízkeho východu je v skutočnosti nepriamou prítomnosťou Číny.
„Mnohé čínske zbrane už Pakistan otestoval a osvedčili sa v poslednom konflikte medzi Indiou a Pakistanom. Pre Čínu je to teda v súčasnosti veľmi dobrý trh,“ pokračovala.
Domnieva sa, že to by mohlo byť prospešné pre čínsko-pakistanský ekonomický koridor (CPEC), keďže by sa mohli vytvoriť nové trasy, ak by Čína a Pakistan zahrnuli Perzský záliv do nejakého bezpečnostného rámca.
„Čína chce, aby sa CPEC rozšíril na Blízky východ, takže je možné, že námorné trasy z Gwadaru sa budú rozširovať ďalej na východ do oblasti Perzského zálivu, ak tam bude mať Pakistan svoju prítomnosť,“ uzavrela Dr. Tabassum.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260613/iranu ... 06542.html
Mierová dohoda medzi Iránom a USA by mohla byť uzavretá do 24 hodín – pakistanský premiér

Premiér Shehbaz Sharif uviedol, že Pakistan sa pripravuje na elektronické podpísanie mierovej dohody medzi USA a Iránom v priebehu najbližších 24 hodín.

Ďalšie vyhlásenia:
Na budúci týždeň po podpise sú naplánované rokovania na technickej úrovni.
Pakistan pochválil USA a Irán za ich odhodlanie viesť rokovania v Islamabade.
Sharif tiež poďakoval krajinám v regióne za podporu tohto procesu.
Dohodu opísal ako potenciálny základ pre trvalý mier.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260707/borde ... 08432.html
Na hranici vypukli boje, keď si afganské a pakistanské jednotky vymenili streľbu

MOSKVA (Sputnik) – Afganské a pakistanské ozbrojené sily si vymenili streľbu a údery pozdĺž spoločnej hranice, známej ako Durandova línia, informovala v utorok afganská spravodajská agentúra Ariana News s odvolaním sa na zdroje.
Boje medzi afganskými a pakistanskými vojakmi rozmiestnenými na hranici začali v pondelok večer okolo 20:30 miestneho času (16:00 GMT) v oblastiach Zarai-Sar a Tabai-Kanda v okrese Durba v provincii Nangarhar, uviedla spravodajská agentúra.
Streľba, pri ktorej boli použité ľahké aj ťažké zbrane, pokračovala hlboko do noci, uvádza sa v správe.
Medzitým kanál afganskej televíznej stanice TOLO News na platforme Telegram informoval, že v pondelok počas zasadnutia pakistanského vojenského velenia v Rawalpindi, ktorému predsedal náčelník generálneho štábu a veliteľ obranných síl Asim Munir, tento uviedol, že územie Afganistanu pod kontrolou Talibanu sa stalo základňou na organizovanie útokov proti Pakistanu. Podľa neho pakistanská vojenská operácia „Hnev v mene pravdy“ pokračuje v boji proti týmto hrozbám a zodpovednosť za zabránenie využívaniu afganského územia proti Pakistanu leží výlučne na talibanskej vláde.

[Alchymista]

https://cnn.iprima.cz/smrtici-utok-aten ... ste-518378
Smrtící útok atentátníka: V Pákistánu zemřelo nejméně 14 lidí, mezi mrtvými jsou i policisté

Nejméně 14 lidí včetně pěti policistů zabil v neděli sebevražedný atentátník na severu Pákistánu, když se odpálil u policejní stanice, informuje agentura AP. Zraněny byly dvě desítky lidí, někteří vážně, uvedla podle agentury AFP policie. K útoku se zatím nikdo nepřihlásil.

„Muž se pokusil vstoupit na policejní stanici, která se nachází na rušné křižovatce, ale u hlavního vchodu ho zastavili policisté. Pak odpálil vestu s výbušninami,“ řekl AFP policejní důstojník Fida Husajn. Útok se odehrál ve městě v údolí Svát.
Podle AP se u policejní stanice před útokem shromáždil dav lidí, kteří křičeli protivojenské slogany a volali po míru.V Pákistánu se v posledních letech zvýšil počet ozbrojených útoků proti policii a dalším bezpečnostním složkám, z nichž za většinu podle úřadů může TTP a spřízněné militantní skupiny.

[skflanker_]

Pakistanský premiér Šehbáz Šaríf o konflikte s Indiou v 05.2025:

„Po porážke vo vojne v roku 2025 India dokázala, že je nepriateľom mieru, keď jednostranne a nezákonne pozastavila platnosť Dohody o vodách rieky Indus. Veľmi jasne vyhlásim: každá kvapka vody Pakistanu - to je naša červená čiara! Ak India nezmení názor a nevráti sa na správnu cestu, dostane tú najpriamejšiu a najdrvivú odpoveď, moji veľkí spoluobčania!“

Zdroj https://vk.ru/wall-123538639_4996364 z 14.08.2026

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20260903/direc ... 77088.html
Priamy spoj medzi ruskou Arktídou a južnými prístavmi Pakistanu: Fantázia alebo blízka budúcnosť?

Pakistan vníma ruskú arktickú trasu ako strategickú obchodnú alternatívu, odborníci však varujú, že hmatateľný pokrok závisí od toho, či sa najskôr podarí spustiť spoločné energetické projekty.
Zmeny v globálnej logistike a narastajúce napätie na Blízkom východe nútia krajiny prehodnotiť tradičné obchodné trasy. Pakistan, ktorého prístavy boli historicky orientované na juh, sa čoraz viac obracia na sever – smerom k ruskej Severnomorskej trase. Odborníci, s ktorými hovoril Sputnik, sa zhodujú, že táto myšlienka už nie je čisto špekulatívna; postupne nadobúda podobu pragmatickej strategickej možnosti.

Prečo už tradičné trasy nie sú spoľahlivé

Hlavným dôvodom tohto záujmu je rastúca zraniteľnosť konvenčného námorného systému. Podľa Sangeena Khana Panezaiho, výskumného pracovníka v oblasti národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky so sídlom v Islamabade, nejde len o existenciu alternatívnej trasy, ale o skutočnosť, že „tradičný námorný systém je čoraz zraniteľnejší voči geopolitickým narušeniam“. Vzhľadom na rastúce napätie v blízkosti Hormuzského prielivu a Bab-el-Mandebu lodné spoločnosti čoraz častejšie presmerovávajú plavidlá okolo Mysu dobrej nádeje – čo je obchádzka, ktorá výrazne zvyšuje trvanie plavby, spotrebu paliva a celkové náklady.

Pakistan ako most medzi koridormi
V tejto súvislosti vidí Pakistan jedinečnú príležitosť. Krajina je už teraz kľúčovým uzlom čínskej iniciatívy „Pás a cesta“ (BRI) prostredníctvom Čínsko-pakistanského ekonomického koridoru (CPEC). Ako zdôrazňuje Panezai, Pakistan sa teraz zameriava na prepojenie prístavu Gwadar s ruským dopravným koridorom sever-juh (NSTC). Tým by sa Pakistan prepojil nielen so západným Ruskom prostredníctvom kontinentálnych pozemných trás, ale aj s ruskými nákladnými sieťami na Ďalekom východe a v Arktíde.
Amir Jahangir, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Mishal Pakistan, túto víziu ďalej rozvádza. Potvrdzuje, že Pakistan môže túto trasu preskúmať prepojením svojich južných prístavov – Gwadaru, Pasni a Karáčí – s ruským Vladivostokom a širšou arktickou námornou sieťou.
„Mohlo by to rozšíriť obchod s energiou, nerastnými surovinami, poľnohospodárskymi a priemyselnými tovarmi a zároveň poskytnúť Pakistanu prístup k rozvíjajúcemu sa euroázijskému koridoru,“ hovorí.
Jahangir však varuje. Vysoké prevádzkové náklady, potreba lodí s ľadovou triedou, obmedzená infraštruktúra a sezónne riziká plavby znamenajú, že Pakistan by mal začať s pilotnými zásielkami a cielenými partnerstvami, skôr než sa zaviaže k trvalej prevádzke.

Vladivostok ako miesto stretnutia dvoch východných stratégií
Politická analytička Dr. Shazia Anwer Cheema sa domnieva, že priame námorné spojenie medzi ruskými arktickými vodami a pakistanskými terminálmi je nielen realizovateľné, ale mohlo by znamenať zlom v bilaterálnych hospodárskych vzťahoch. Plne súhlasí s názorom veľvyslanca Tirmiziho, ktorý Pakistan charakterizuje ako spojovacie čelo medzi čínskou iniciatívou „Jeden pás, jedna cesta“ (BRI) a ruským koridorom sever–juh.
„Som pevne presvedčená, že ruský obrat na východ a pakistanská politika ‚Look East‘ už nie sú paralelnými cestami – a áno, potenciálne sa môžu stretnúť vo Vladivostoku,“ uvádza.
Poukazuje na to, že tak ruský NSTC, ako aj čínska iniciatíva BRI predstavujú strategickú diverzifikáciu smerom od západom riadeného menového a obchodného systému, pričom CPEC slúži ako kľúčový uzlový bod spájajúci rôzne regionálne dopravné siete.

Kľúčová podmienka: „Lopta je na strane Ruska“
Geopolitický expert Agha Iqrar Haroon z Islamabádu však prináša pragmatický protipól. Pripomína, že 21. storočie je érou veľkej prepojiteľnosti a Pakistan už preukázal svoje schopnosti v rámci CPEC. Varuje však, že samotné ambície nestačia na to, aby sa pakistanská prístavná infraštruktúra jednoducho „napojila“ na NSTC.
Podľa Haroona Rusko očakáva od Pakistanu konkrétne kroky v súvislosti s už dávno podpísaným, ale zatiaľ nespusteným projektom plynovodu juh–sever.
„Krajiny by mali začať pracovať na prepojení NSTC s už fungujúcou pakistanskou sieťou,“ vysvetľuje.
Ďalej tvrdí, že realizácia priamej trasy medzi Arktídou a južnou Áziou priamo závisí od spustenia energetických projektov.
„Lopta je na strane Ruska,“ hovorí – je na Moskve, aby sa rozhodla, či tento smer podporí.
Záver
Priame námorné spojenie medzi Arktídou a južnou Áziou je technicky realizovateľné. Rusku ponúka prístup k prístavom v teplých vodách cez Pakistan; Pakistanu sľubuje diverzifikáciu obchodu a oporu v rozvíjajúcej sa eurázijskej logistickej sieti. Ako však zdôrazňuje Haroon, hmatateľný pokrok závisí od konkrétnej energetickej spolupráce. Pakistan zo svojej strany dal najavo, že je pripravený stať sa zodpovedným východným partnerom a prepojiť svoju už fungujúcu infraštruktúru s ruskými dopravnými tepnami. Otázkou teraz je, či Moskva urobí ďalší krok.

[Alchymista]

https://sputnikglobe.com/20261002/pakis ... 25377.html
Pakistan má „obrovský záujem“ o prehĺbenie vzťahov s Ruskom — minister energetiky Leghari

Prečo je Rusko pre Pakistan „národnou prioritou“? Kedy sa opäť spustí do prevádzky pakistanská oceliareň? Aký vplyv bude mať vstup Pakistanu do Medzinárodného koridoru sever-juh na prepojenosť v Eurázii? A čo bude ďalej s Dohodou o vodách rieky Indus?
Awais Leghari, pakistanský minister energetiky a spolupredseda pakistansko-ruskej medzivládnej komisie, poskytol agentúre Sputnik rozhovor, v ktorom odpovedal na tieto a ďalšie otázky.
Poznamenal, že premiér Shehbaz Sharif využil každú príležitosť na stretnutie s prezidentom Vladimírom Putinom na medzinárodnej scéne a že obaja lídri prejavili skutočný záujem o užšie vzťahy. Spolupráca s Ruskom je podľa neho „veľmi potrebná pre regionálny mier, bezpečnosť a hospodársky rast“. Ako fórum, ktoré sa zaoberá celou šírkou spolupráce, vyzdvihol medzivládnu komisiu, ktorej spolupredsedom je spolu s ruským ministrom energetiky Sergejom Tsivilevom.
Leghari zdôraznil, že Pakistan a Rusko majú obrovský nevyužitý potenciál spolupráce v poľnohospodárstve, potravinovej bezpečnosti, energetike, cestovnom ruchu a informačných technológiách. Rozšírenie obchodu by sa mohlo podporiť prostredníctvom nových železničných spojení a integrácie Pakistanu do Medzinárodného dopravného koridoru sever-juh.
Samostatne sa Leghari ostro vyjadril k Dohovoru o vodách Indu a akýkoľvek pokus o odopretie vodných práv Pakistanu označil za „vojnový akt“. Vyzval k návratu k mechanizmu riešenia sporov stanovenému v dohovore a varoval, že dôsledky by sa prejavili ďaleko za hranicami regiónu.