Aktuální konflikty - zpravodajství, informace, historie...

Oblastní velitelství amerických ozbrojených sil CENTCOM uvedlo, že armáda ve středu dokončila další kolo úderů na Írán. Celkem bylo podle něj zasaženo přibližně 90 íránských cílů. Americký prezident Donald Trump tyto údery dříve označil za odvetu za íránské útoky na lodě v Hormuzském průlivu.

Mezi zasaženými cíli byly podle velitelství systémy protivzdušné obrany, pobřežní sledovací zařízení, sklady raket a dronů, námořní kapacity a vojenská logistická infrastruktura podél pobřeží Íránu.

Velitelství také uvedlo, že nejnovější údery navazují na údery proti Íránu z úterý, kdy bylo zasaženo přibližně 80 vojenských cílů, včetně více než 60 malých člunů revolučních gard.

MOSKVA (Sputnik) – V dôsledku útokov USA na iránske územie zahynulo najmenej 14 ľudí a ďalších 78 bolo zranených, uviedol vo štvrtok hovorca iránskeho ministerstva zdravotníctva Hossein Kermanpour.
„Napriek platnému prímeriu Spojené štáty 8. a 9. júla 2026 zaútočili na päť iránskych provincií; tieto útoky si doteraz vyžiadali 14 obetí a 78 zranených. Zo zranených zostáva 47 osôb hospitalizovaných, zatiaľ čo ostatní zranení boli po poskytnutí lekárskej starostlivosti prepustení z nemocnice,“ napísal Kermanpour na X.
V noci zo stredy na štvrtok americké sily spustili sériu silných útokov na Irán. Centrálne veliteľstvo USA tvrdilo, že útoky boli reakciou na iránske akcie proti komerčným plavidlám prechádzajúcim Hormuzským prielivom. Americký prezident Donald Trump neskôr uviedol, že podľa neho prímerie s Iránom už nie je v platnosti.

MOSKVA (Sputnik) – Lodná doprava cez Hormuzský prieliv sa vo štvrtok takmer zastavila po tom, čo USA druhý deň po sebe uskutočnili útoky na Irán, pričom krehké prímerie medzi oboma stranami sa javí ako čoraz nestálejšie, informovali vo štvrtok médiá s odvolaním sa na údaje zo sledovania lodí.
Podľa údajov zo sledovania sa významný pohyb v prielive odohrával predovšetkým na trase schválenej Iránom, ktorá vedie bližšie k jeho severnej strane, zatiaľ čo na trase podporovanej USA pozdĺž pobrežia Ománu nebol zaznamenaný takmer žiadny pohyb.
Medzi hlavnými plavidlami v prielive bola zaznamenaná iba kontajnerová loď plávajúca pod iránskou vlajkou a supertanker plaviaci sa z Perzského zálivu, na ktorý sa vzťahujú sankcie USA, hoci niektoré plavidlá môžu plávať s vypnutými transpondérmi, poznamenala agentúra.
V stredu preplávalo prielivom v oboch smeroch 14 lodí prevážajúcich komodity, čo je najnižší počet od podpísania memoranda medzi USA a Iránom 18. júna, informovala agentúra Bloomberg.
Podľa údajov spoločnosti Kpler sa priemerný denný počet preplavieb v troch týždňoch po podpísaní dohody pohyboval na úrovni 34, pričom 24. júna bol zaznamenaný vrchol s 59 tankermi. Pre porovnanie, počas aktívnych bojových operácií preplávalo úžinou zvyčajne menej ako 20 plavidiel denne, uviedol Bloomberg.
Príznaky elektronického rušenia boli zaznamenané aj v Ománskom zálive, pričom niektoré plavidlá pri pobreží Ománu sa zdali plávať rýchlosťou najmenej 30 uzlov, čo môže naznačovať, že krajiny aktivujú obranné systémy určené na zabránenie útokom dronov.
V noci na stredu americké sily podnikli sériu silných útokov na Irán. Centrálne veliteľstvo USA uviedlo, že tieto útoky boli reakciou na iránske akcie proti komerčným plavidlám prechádzajúcim Hormuzským prielivom. Americký prezident Donald Trump neskôr vyhlásil, že podľa neho prímerie s Iránom už nie je v platnosti.

Spojené štáty tento týždeň obnovili vzdušné útoky na ciele v Iráne po tom, ako Trump vyhlásil, že nedávne iránske údery na lode v Hormuzskom prielive znamenajú koniec krehkého prímeria, a pohrozil eskaláciou konfliktu, ak podobné útoky neprestanú. Irán v odvete zaútočil na Kuvajt, Bahrajn a Katar, kde sú umiestnené americké základne.

Irán bude reagovať na akýkoľvek izraelský útok na svoju infraštruktúru odvetným úderom, varoval v piatok tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohammad Báger Zólgadr.

„Po každom útoku na (iránsku) infraštruktúru bude nasledovať odvetný úder a zločinecký sionistický režim zodpovedný za tieto zverstvá nebude v bezpečí pred reakciou našich bojovníkov,“ uviedol Zólgadr vo vyhlásení, ktoré odvysielala štátna televízia.

Tieto vyjadrenia prišli po tom, čo obnovené americké a iránske útoky vyvolali obavy z návratu k vojne na Blízkom východe, ako aj po tom, čo samotný prezident USA Donald Trump prekvapivo použil starý špeciál Air Force One pri odlete z Turecka po summite NATO.

Americká armáda v noci na štvrtok podnikla masívne údery, pričom uviedla, že ich cieľom bolo 90 iránskych vojenských objektov.

Islamská republika však obvinila Washington, že útoky zasiahli aj civilnú infraštruktúru, aby odvrátil pozornosť od pohrebu zosnulého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Podľa Iránu americké útoky zasiahli mosty a železničné spojenia medzi hlavným mestom Teheránom a Chameneího rodným mestom Mašhad, kde ho vo štvrtok pochovali.

Iránske úrady tiež uvádzajú, že pri amerických útokoch zahynulo 17 ľudí.

Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že premiér vo štvrtok hovoril s Trumpom, ktorý ho oboznámil s najnovšími krokmi USA v Perzskom zálive.

Neskôr vo štvrtok večer iránske štátne médiá informovali o americko-izraelskom útoku na vojenské veliteľstvo neďaleko mesta Bušír, kde sa nachádza jediná iránska civilná jadrová elektráreň.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac následne uviedol, že Izrael je pripravený v prípade potreby obnoviť svoju vojenskú kampaň proti Iránu, pričom zároveň prisľúbil, že tak urobí „s ešte väčšou silou“.
USA podľa Donalda Trumpa súhlasili s rokovaniami s Iránom, prímerie sa však skončilo

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Spojené štáty súhlasili s pokračovaním v rokovaniach s Iránom, zároveň však zopakoval, že prímerie medzi oboma krajinami sa skončilo.

„Irán nás požiadal, aby sme pokračovali v ‚rokovaniach‘. Súhlasili sme s tým, ale Spojené štáty im dali jasne najavo, že prímerie sa SKONČILO!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Šéf Bieleho domu už v stredu v Ankare počas summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vyhlásil, že prímerie medzi USA a Iránom sa skončilo a vyjednávanie s predstaviteľmi islamskej republiky označil za stratu času, pričom ich nazval „odpadom“ a „chorými ľuďmi“.

Prezident tiež uviedol, že bude hovoriť s vyjednávačmi USA Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, ktorí rokovali s Iráncami. Trval však na tom, že je na Teheráne, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu.

Obe strany tento týždeň obnovili vzájomné útoky, ktoré vyvolali obavy z návratu k vojne.

Egypt a Katar vyzvali na obnovenie rokovaní medzi USA a Iránom. Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf vyzval iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, aby chránil „ťažko vybojovaný mier“

Ministri zahraničných vecí Egypta a Kataru Badr Abdalátí a Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v piatok vyzvali Spojené štáty a Irán, aby obnovili rokovania, oznámil rezort diplomacie v Káhire. Počas telefonického rozhovoru obaja ministri „vyzvali všetky strany, aby uprednostnili diplomaciu a dialóg a vrátili sa k rokovaciemu stolu“, uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Vyzvali tiež na „uplatňovanie memoranda o porozumení podpísaného medzi americkou a iránskou stranou ako prvý krok k dosiahnutiu konečnej dohody medzi oboma stranami spôsobom, ktorý prispeje k zmierneniu napätia a k posilneniu regionálnej bezpečnosti a stability“, píše sa vo vyhlásení.

V samostatnom vyhlásení katarské ministerstvo uviedlo, že Ál Sání zdôraznil „potrebu, aby sa všetky strany zaviazali k dialógu a diplomacii“ a aby implementovali to, na čom sa dohodli v rámci memoranda vrátane „zabezpečenia slobodnej plavby v Hormuzskom prielive“.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf v piatok vyzval iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, aby chránil „ťažko vybojovaný mier“ po tom, čo Teherán a Washington tento týždeň obnovili vzájomné útoky.

„Diskutovali sme o vývoji situácie v regióne a zdôraznili sme, že zdržanlivosť, dialóg a diplomacia sú nevyhnutné na ochranu ťažko vybojovaných mierových úspechov z posledných mesiacov,“ napísal Šaríf v príspevku na platforme X po telefonickom rozhovore s iránskym prezidentom.

Šaríf zdôraznil, že Pakistan je naďalej odhodlaný pôsobiť „ako čestný a úprimný sprostredkovateľ trvalého regionálneho mieru“.

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán a americký prezident Donald Trump v piatok telefonicky rokovali o bezpečnostnej situácii na Blízkom východe vrátane lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Lídri diskutovali aj o bilaterálnej spolupráci a možnostiach ďalšieho posilnenia vzájomných vzťahov v rôznych oblastiach. Zdôraznili tiež význam ochrany medzinárodných námorných trás a posilnenia bezpečnosti a stability v celom regióne.

Saudský minister zahraničných vecí princ Fajsal bin Farhán zároveň telefonoval so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom. Obaja podľa agentúry SPA potvrdili význam pokračujúcej koordinácie a konzultácií s cieľom podporiť bezpečnosť a stabilitu na Blízkom východe.
1 000 amerických rakiet je podľa Donalda Trumpa pripravených na odpálenie

Americký prezident Donald Trump medzitým v sobotu 11. júla 2026 pohrozil Iránu úplným zničením v reakcii na verejné výzvy na jeho zabitie, ktoré zazneli na pohrebe iránskeho duchovného vodcu Alího Chamaneího, informovala agentúra AP. Armáda Spojených štátov podľa Trumpa dostala patričné rozkazy.

Chameneí zomrel pri leteckom útoku v prvých chvíľach vojny, ktorú proti Iránu začali USA a Izrael 28. februára. Duchovný vodca bol pochovaný až tento týždeň počas niekoľkodňového obradu. Počas pohrebu vyzývali niektorí účastníci na zabitie Trumpa aj izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Denník The Wall Street Journal tento týždeň s odvolaním sa na anonymné zdroje uviedol, že Izrael nedávno zdieľal s USA svoje spravodajské poznatky ohľadom údajného plánu Iránu zavraždiť Trumpa.

Americký prezident uviedol, že jeho hrozba je reakciou na iránske vyhrážky "zavraždiť alebo sa pokúsiť zavraždiť" jeho osobu.

"Tisíc rakiet je namierených a pripravených na odpálenie na Islamskú republiku Irán, pričom ďalšie tisíce budú okamžite nasledovať, ak iránska vláda splní svoju hrozbu," napísal Trump na svojej sieti Truth Social. Rozkazy už podľa neho boli vydané a americká armáda je pripravená "úplne zdecimovať a zničiť všetky oblasti Iránu".
Trump sa už počas vojny i následného krehkého prímeria vyhrážal zničením samotnej iránskej civilizácie.Iránski predstavitelia informovali poradcov Trumpovej administratívy, že nedávne útoky na obchodné lode v Hormuzskom prielive boli chybou, pričom zodpovednosť pripísali odpadlíckej frakcii, ktorá sa snaží narušiť prebiehajúce rokovania. Podľa vyjadrení vysokopostavených amerických úradníkov pre televíziu CBS News toto priznanie naznačuje snahu pokračovať v diplomatickom úsilí.

Iránsky denník "Hamshahri" zverejnil zoznam "prioritných cieľov", ktoré by mali byť potrestané za agresiu proti Islamskej republike. Na plagáte je celá izraelská a americká vrchnosť, ako aj Merz, Macron, Meloni a Starmer. "Hamshahri" je celkom systémové vydanie, blízke radnici Teheránu.

Vodca revolúcie dnes v posolstve povedal: "Táto pomsta je vôľou nášho národa a musí byť vykonaná absolútne."

TEHERÁN (Sputnik) – Irán posúdi žiadosti o tranzit lodí cez Hormuzský prieliv, akonáhle sa situácia v regióne stabilizuje, uviedla v nedeľu Správa Hormuzského prielivu (PGSA).
„V dôsledku nedávnych nezákonných manévrov amerických ozbrojených síl v regióne je plavba cez Hormuzský prieliv v súčasnosti nemožná. Hneď ako sa situácia stabilizuje, všetky žiadosti budú posúdené a budú vydané potrebné povolenia,“ uvádza sa vo vyhlásení.
V nedeľu Irán oznámil uzavretie Hormuzského prielivu, kým USA neukončia svoju intervenciu v regióne. K tomuto kroku došlo uprostred ďalšej vlny vzájomných útokov medzi USA a Iránom.

V dôsledku útoku na jadrovú elektráreň v Bushehre v Iráne bola zasiahnutá budova nachádzajúca sa priamo vedľa jadrového reaktora VVER-1000 (ВВЭР-1000).
Okrem toho SŠA vykonali sériu leteckých útokov na vzletovú a pristávaciu dráhu a objekty na nej, ktorá sa nachádza 17 km severovýchodne od jadrovej elektrárne.

USA provedly raketový a bombový útok na strojovnu jaderné elektrárny „Bushehr“ v Íránu – jen pár metrů od reaktoru.
Informuje o tom „Vojenská kronika“. K takovým útokům od začátku americké operace „Epic Fury“ dosud nedošlo kvůli riziku největší radiační katastrofy v novodobé historii.

Iránsky parlament pracuje na návrhu zákona týkajúceho sa Hormuzského prielivu, uviedol v utorok 14.07.2026 predseda Výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí. Dochádza k tomu v čase eskalujúceho napätia medzi SŠ a Iránom v súvislosti s touto strategickou vodnou trasou.
„Včera 13.07.2026 večer, súbežne so zostrelením amerických dronov, bol v iránskom parlamente oficiálne predložený návrh zákona Strategická akcia pre bezpečnosť a udržateľný pokrok v Hormuzskom prielive a Perzskom zálive,“ napísal Azízí na sieti X.
Irán podľa neho naďalej bráni svoje „červené čiary“, najmä pokiaľ ide o správu Hormuzského prielivu. „Toto je prvý krok; pripravujú sa ďalšie opatrenia,“ dodal.
USA a Irán minulý týždeň obnovili svoje boje pre nezhody ohľadom spôsobu správy tohto strategického prielivu. K útokom dochádza napriek tomu, že strany minulý mesiac podpísali memorandum o porozumení, ktorého cieľom bolo prostredníctvom rokovaní dospieť ku konečnej mierovej dohode.
Teherán sám seba považuje za správcu Hormuzského prielivu a chce zaviesť poplatky pre prechádzajúce plavidlá, čo Washington rázne odmieta. Americký prezident Donald Trump v pondelok 13.07.2026 vyhlásil, že USA „prevezmú“ kontrolu nad týmto prielivom a obnovujú námornú blokádu iránskych prístavov, pričom bude uvalený 20 % poplatok z celkového prepraveného nákladu prepravovaného touto vodnou cestou. Iránske Revolučné gardy v nedeľu 12.07.2026 oznámili, že prieliv je zatvorený a v pondelok opätovne deklarovali, že je pod iránskou kontrolou a nedovolia žiadnej krajine, aby tam „naďalej nezákonne zasahovala“.
AFP informuje, že iránsky parlament po vypuknutí vojny koncom 02.2026 pozastavil svoju činnosť a zasadnutia obnovil v pondelok. Predsedom parlamentu je Mohammad Báker Kálíbáf, ktorý je zároveň hlavným iránskym vyjednávačom. Táto pozícia ho v uplynulých mesiacoch dostala ešte viac do centra politického diania. Mnohí poslanci sú proti rokovaniam s USA a vyjadrili obavy z toho, že nemajú žiadne slovo vo veci podpisu memoranda o porozumení s Washingtonom.

Bývalý iránsky prezident Ahmadínedžád bol videný na spomienkovej slávnosti venovanej Chameneímu, deň po uverejnení senzačného článku v denníku The New York Times, v ktorom sa tvrdilo, že pracoval pre Izrael a nachádza sa v domácom väzení.
Niečo také sa ešte nikdy nestalo... a teraz znova. Lživé smetiská.

Spojené státy zničí horský masiv jižně od íránského jaderného komplexu Natanz, varoval dnes americký prezident Donald Trump v pořadu Hugh Hevitt Show. Dodal, že Washington bude nadále na Írán tvrdě útočit, informovala agentura Reuters. Následně americká armáda oznámila, že podniká další vlnu úderů proti Íránu.

"Pohoří silně sledujeme. S jejich jaderným programem se jim nedaří. Ale pravděpodobně se na horu brzy zaměříme," uvedl Trump.

Horský masiv, v perštině známý jako Ku Kolang Gáz Lá, leží nedaleko íránského zařízení na obohacování uranu v Natanzu, které bylo při útocích těžce poškozeno. Nachází se v něm silně opevněný podzemní komplex se dvěma tunelovými systémy. Podle odborníků jsou uloženy tak hluboko, že jsou mimo dosah i nejvýkonnějších amerických protibunkrových bomb.

Americká armáda dnes pozdě večer SELČ oznámila, že podniká další vlnu úderů proti Íránu. Agentura Reuters poznamenala, že je to třetí noc v řadě, kdy Spojené státy útočí na cíle v islámské republice. Íránská státní televize informovala o explozích v přístavním městě Bandar Abbás v provincii Hormozgán a také na ostrově Kíš v Perském zálivu. Podle íránské polooficiální tiskové agentury Mehr výbuchy otřásly i ostrovem Kešm v Hormuzském průlivu.

O víkendu a dnes se mezi americkými a íránskými silami odehrály intenzivní raketové a dronové útoky. Teherán uvedl, že zasáhl americká vojenská zařízení v regionu a ponechává Hormuzský průliv uzavřený, což vedlo k prudkému zdražení ropy.

Konflikt na Blízkém východě propukl 28. února, když Spojené státy a Izrael společně zaútočily na Írán. Ten v odvetě zablokoval Hormuzský průliv a začal útočit na americké vojenské základny v okolních zemích. Před vypuknutím války procházelo průlivem zhruba 20 procent světových dodávek ropy a zkapalněného zemního plynu (LNG). Nejnovější vývoj ovšem vyvolává vážné obavy o budoucnost prozatímní americko-íránské dohody z minulého měsíce. Ta měla vést ke znovuotevření průlivu a k přerušení bojů, zatímco by obě strany využily dalších 60 dní k vyjednávání.

Islamská revolučná garda (IRGC) oznámila, že po nových amerických útokoch na iránske pobrežné základne spustila viacfázovú odvetnú operáciu, informovala agentúra Tasnim.
Podľa IRGC k eskalácii došlo po operácii námorníctva IRGC zameranej na zastavenie dvoch lodí, ktoré porušili pravidlá a ohrozovali plavbu v Hormuzskom prielive.
IRGC uviedol, že jeho odvetné údery boli zamerané na viaceré vojenské zariadenia spojené s USA v celom regióne:
Jordánsko: raketové sklady a palivové nádrže na leteckej základni Prince Hassan boli zapálené raketovými údermi a údermi bezpilotných lietadiel.
Bahrajn: boli zničené kľúčové centrá údržby a opráv vrtuľníkov, hangár pre lietadlá elektronického boja typu P-8 a veliteľské a riadiace centrum bezpilotných lietadiel amerických ozbrojených síl na leteckej základni Sheikh Isa.
Kuvajt: palivové nádrže a protivzdušné systémy Patriot na leteckej základni Ali Al Salem boli úplne zničené, spolu so strategickým radarovým systémom FPS na leteckej základni Ahmed Al-Jaber.
Jednotky pozemných síl IRGC tiež zaútočili na základňu rakiet zem-zem americkej armády, pričom v Kuvajte podpálili a zničili dve raketové platformy HIMARS a sklady munície.
IRGC uviedlo, že odvetná operácia pokračuje.
„Hormuzský prieliv je naše územie a nedovolíme, aby v ňom armáda z druhého konca sveta, ktorá sa dopúšťa zločinov a zabíja deti, pokračovala vo svojom nezákonnom zasahovaní,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Posolstvo Iránu je jasné: útoky USA nezostanú bez odpovede a zahraničné vojenské zasahovanie v Hormuzskom prielive bude potrestané silou.

Jedna z nákladných lodí, ktorá sa pokúšala preplávať "americkou časťou" Ormuzského prielivu tento týždeň.
IRGC (Irán) ju potopila údermi protilodnými raketami.

NOVINKY: Telekomunikačná veža v Siriku, ktorá bola cieľom amerických leteckých náletov každú noc počas posledných 3 nocí a celkovo viac ako 6-krát, stále stojí

MOSKVA (Sputnik) – Spojené štáty spustili v stredu o 10:00 GMT novú vlnu útokov na Irán, uviedlo americké Centrálne veliteľstvo (CENTCOM).
„Dnes o 6:00 ET začali sily Centrálneho veliteľstva USA s vlnou útokov proti Iránu. Cieľom týchto útokov je ďalej oslabiť vojenské kapacity, ktoré iránske sily využili na útoky na komerčnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive,“ uviedlo veliteľstvo na X.
„Centrálne veliteľstvo USA (CENTCOM) ukončilo rannú sériu útokov proti Iránu 15. júla o 7:30 východného času. CENTCOM počas 90-minútovej vlny odpálilo presnú muníciu proti pobrežným obranným systémom a skladom a odpaľovacím rampám riadených striel na ostrove Greater Tunb. Tieto útoky ďalej oslabili schopnosť Iránu útočiť na komerčnú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive,“ uviedlo CENTCOM.
Od 8. júla americká armáda uskutočnila niekoľko sérií útokov proti Iránu. Centrálne veliteľstvo USA tvrdilo, že útoky boli reakciou na iránske zasahovanie do komerčnej lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Irán reagoval útokmi na americké základne v Kuvajte, Bahrajne a Jordánsku.
12. júla Irán oznámil uzavretie Hormuzského prielivu až do ukončenia angažovanosti USA v regióne. Oznámenie prišlo uprostred ďalšej série vzájomných útokov medzi oboma krajinami.

Írán během čtvrtečních raketových úderů zaútočil na zařízení na odsolování vody v Kuvajtu a rozšířil tak své útoky na civilní infrastrukturu spojenců USA v Perském zálivu, což představuje zásadní eskalaci probíhající války, píše agentura AP a Fox News.

Podle kuvajtských zdrojů Írán zasáhl elektrárnu spojenou s odsolovacím zařízením. Kuvajtské ministerstvo elektřiny, vody a obnovitelných zdrojů hlásilo poškození, požár, výpadek několika jednotek na výrobu elektřiny a aktivaci nouzových plánů. Kuvajt je z 90 % závislý na odsolované mořské vodě, takže tyto útoky představují vážnou hrozbu pro civilní infrastrukturu a zásobování vodou.
Pokud strategická energetická a vodní infrastruktura v celém Zálivu bude stále více terčem útoků, konflikt by se mohl rozšířit daleko za vojenské cíle s potenciálními důsledky pro regionální stabilitu, globální energetické trhy, lodní dopravu a inflaci.

Kuvajt odsoudil útoky jako porušení své suverenity.

Eskalace v Íránu následuje po rozšíření amerických cílů v Íránu na mosty a elektrickou infrastrukturu. V důsledku amerických úderů požádalo íránské ministerstvo energetiky občany, aby spotřebovávali méně elektřiny.

Americké síly dnes oznámily, že úspěšně zničily během čtvrtečních přesných úderů pozorovací věž v přístavu Chah Bahar Shahid Kalantari v Íránu, oznámilo v sobotu americké Ústřední velení (CENTCOM).

„Dne 16. července americké síly úspěšně zničily sledovací věž v přístavu Čábahár Šáhid Kalantárí, která je součástí sítě námořního dohledu podél pobřeží Ománského zálivu, kterou po desetiletí využívaly Islámské revoluční gardy (IRGC) ke sledování a zaměřování obchodních plavidel proplouvajících Hormuzským průlivem,“ oznámilo americké velitelství CENTCOM v pátečním příspěvku na X.
„Zničení věže přímo snižuje schopnost IRGC koordinovat útoky na civilní členy posádek lodí. Úder navíc chrání svobodu plavby v regionálních vodách pro všechna plavidla, s výjimkou lodí, které se pokoušejí porušit probíhající americkou námořní blokádu Íránu,“ uvádí se v závěru příspěvku.

Irán vylúčil rokovania so Spojenými štátmi a namiesto toho prisľúbil, že bude krajinu rozhodne brániť v reakcii na to, čo označuje za porušenie amerických záväzkov.
Kazem Gharibabadi, iránsky námestník ministra zahraničných vecí pre právne a medzinárodné záležitosti, uviedol, že agresívne kroky Washingtonu v podstate ukončili diplomatickú cestu.
„Viedli sme rokovania, ale bohužiaľ, Američania sami podnikli tieto agresívne kroky, čím porušili svoje záväzky vyplývajúce z memoranda o porozumení,“ povedal Gharibabadi pre tlačovú agentúru Tasnim.
„Teraz čelíme situácii, v ktorej musíme krajinu rozhodne brániť, a Američania už dostali svoju odpoveď. Tieto agresívne kroky nikam nevedú. Ak sú múdri, musia zvoliť iné riešenia.“
Námestník ministra zdôraznil, že prístup Iránu sa teraz zameriava na odstrašenie.
„Pre nás je riešením, ktoré máme pred sebou, energicky brániť krajinu a dať agresorom lekciu,“ povedal.
Gharibabadi tiež potvrdil, že Irán pozastavil plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody.
„V praxi Spojené štáty porušili a prestali plniť všetky svoje záväzky, a my sme pozastavili plnenie našich záväzkov vyplývajúcich z tohto memoranda o porozumení a naše záväzky neplníme,“ uviedol.
Na otázku, či došlo k nejakému novému vývoju situácie, Gharibabadi odpovedal: „V súčasnosti nie je nič nové, okrem toho, že bránime krajinu.“

Útoky USA zasiahli cestnú infraštruktúru v provincii Hormozgan a poškodili mosty a trasy medzi mestami Bandar Abbas, Rudan, Minab a Kerman, informovali iránske médiá.
Podľa agentúry Tasnim boli zasiahnuté dva mosty na trase Bandar Abbas – Rudan, čo si vyžiadalo niekoľko mŕtvych a zranených.

Podľa predbežných správ, na ktoré sa odvoláva agentúra Naya, v Hormozgane zahynuli najmenej 3 ľudia a 8 ďalších bolo zranených.

Miestne úrady vyzývajú obyvateľov, aby sa vzhľadom na hrozbu ďalších útokov vyhýbali zbytočnému cestovaniu po provinčných cestách, zatiaľ čo záchranné zložky pracujú na zhodnotení škôd a vytvorení alternatívnych trás.

USA naďalej útočia na iránsku dopravnú infraštruktúru, pričom ich agresia voči Iránu eskaluje.

Dva ropné tankery vybuchli a začali horieť po tom, čo sa pokúsili preplávať cez mínovú trasu v južnej časti Hormuzského prielivu, uviedol Islamský revolučný gárdový zbor (IRGC) vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra IRNA.
Lode boli podľa IRGC oklamané americkými spravodajskými službami, aby vplávali na túto nebezpečnú trasu.

Námorníctvo IRGC opätovne zdôraznilo, že Hormuzský prieliv je v dôsledku agresie USA „úplne uzavretý“, a varovalo plavidlá, aby nevstupovali do mínovaných trás.
„Kým neskončí agresia zločineckej Ameriky, neexistuje žiadna možnosť vyvážať z tejto oblasti chemické hnojivá ani jedinú kvapku ropy a plynu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Svet teraz jasne vidí dôsledky agresie USA proti Iránu.